Wonder | R.J. Palacio

By: bbrbck on štvrtok, augusta 06, 2015

Share it Please

Tweet

Originálny názov: Wonder
Autor: R.J. Palacio
Počet strán: 264
Jazyk, v ktorom som čítala: anglický
Hodnotenie: ★★★★★

ANOTÁCIA

Keď August (Auggie) Pullman prišiel na svet, lekári predpovedali, že sa nedožije rána. V detstve podstúpil toľko operácií, čo iní nezakúsia za celý život. Pre vrodenú poruchu, ktorej názov väčšina ľudí nevie ani vysloviť, má zdeformovanú tvár, potravu jedáva cez slamku alebo nadrobno pokrájanú, a nie je na to pekný pohľad. Málokto uhádne, kedy sa usmieva a kedy mračí. A predsa je to úplne normálny chalan, ktorý miluje Hviezdne vojny a chce žiť vlastný život.

Prvých desať rokov života nemal Auggie ľahkých, no až teraz stojí pred najťažšou skúškou zo všetkých – konečne ide do školy medzi „normálne“ deti. Musí sa pripraviť na zdesené pohľady spolužiakov aj posmech neprajníkov. Niekedy bude ťažké rozoznať, kto je skutočný priateľ. Nájde v sebe dosť síl, aby v škole vydržal, alebo sa vzdá a radšej zostane doma?

RECENZIA

Túto knihu som už na Vianoce dostala od sestry a hanbím sa, že som ju doteraz nečítala. Teda, pokúšala som sa, ale začiatok ma nebavil, prišiel mi detský a o ničom... Tak som sa k Wonder dostala až teraz a som rada, že som sa donútila pokračovať v čítaní, inak by som prišla o ďalší úžasný čitateľský zážitok. Príbeh je vyrozprávaný z perspektívy šiestich postáv: úvod do knihy zvládol samotný August (Auggie), chlapec, ktorý odmalička musel čeliť ľuďom a deckám, ktoré od neho s krikom utekali kvôli jeho tvári. Deformovaný. Príšera. Zombie. E.T. Toto všetko boli prezývky, ktorými ho častovali. Auggieho rodičia sa ho preto snažili chrániť tým, že ho učili doma a svoje prvé stretnutie so školou zažil až v desiatich, neviem ako je middle school po slovensky - druhý stupeň? Jednoducho, nebola tam jeho mama, otec ani sestra aby ho mohli chrániť pred všetkými tými pohľadmi. Musím povedať, že Auggie si získal môj rešpekt; ako desaťročný chlapec zvládol celý tento nátlak. Mimo svojej tváre to bol inak úplne obyčajný chlapec: mal závislosť v Star Wars, Halloweene, jednu dobu nosil kozmonautskú helmu a miloval komiksy.
V príbehu pokračovala Auggieho staršia sestra (Oli)Via, ktorú som si obľúbila zo všetkých najviac. Proste mám slabosť na staršie sestry, vždy si ich musím obľúbiť. Jej časť sa začína slovami: "August is the Sun. Me and Mom and Dad are planets orbiting around the Sun." Po tomto úvode som si myslela, že Viu nebudem mať rada. Ale neskôr som pochopila, že to nemyslí zle. Dokonca ani žiarlivo. Via bola jedna z mála, ktorí Augusta brali ako človeka, nie ako toho chalana so strašidelnou tvárou. Práve začínala strednú, jej dve kamarátky sa jej obrátili chrbtom, doma to mala tiež ťažké. Bola to však rovnako silná povaha ako August, takže sa cez to všetko dokázala preniesť. Jej štýl rozprávania mi skvelo sadol a jej časť sa mi páčila najviac z celej knihy. 
Ďalej rozprávali Summer a Jack, Augustovi spočiatku jediní priatelia. Slovo dokonca dostali aj dvaja ľudia čo sa vyskytovali vo Viinom živote, takže sa nedá povedať, že kniha je len o Auggiem - boli tu mimo Augustových problémov ukázané aj obyčajné problémy. Práve táto "obyčajnosť" druhej strany príbehu robila knihu neobyčajnou.
Takže veľké plus za skvelo vytvorené postavy a príbeh, ktorý ma úprimne prekvapil a miestami zahral na city. Je to opäť jedna z kníh, ktorá má obyčajný dej a práve postavy ho rozjasňujú tak, že máte po dočítaní chuť otvoriť ho na prvej strane a začať odznova. Niekedy tak určite aj urobím.
Veľmi sa mi taktiež páčili citáty, nie len od Palaciovej ale aj od iných - našli sa tam od Hamleta po Britney Spears. Ja zbožňujem tieto citáty, stále hľadám nejaké nové a vypisujem si ich. Toľko k mojej mánii s citátmi.
Ale aby sme sa dostali ku koncu recenzie, mala by som napísať hodnotenie. Dávam 5 hviezdičiek z 5 a všetci, ktorí odcudzujete ľudí podľa tváre, by ste mali siahnuť po tejto knihe. Zbaví vás predsudkov, aj keď žiadne nemáte. Práve hlavné motto hovorí: Nesúď chlapca podľa tváre. 

UKÁŽKY
Keby som našiel čarovnú lampu a mohol si niečo zaželať, chcel by som mať obyčajnú tvár, ktorú by si nikto nevšímal. Želal by som si, aby som mohol ísť po ulici bez toho, aby ľudia odvracali pohľad. Myslím si o tom toto: normálny nie som hlavne preto, že ostatní ma tak nevidia.
Ale na to, ako vyzerám, som si už predsa len trochu zvykol. Naučil som sa predstierať, že nevidím, ako sa ľudia tvária. Všetci sme sa v tom už dosť slušne vytrénovali: ja, mamka, tatko aj Via. Vlastne to nie je celkom pravda, Vii to ktovieako nejde. Občas sa parádne rozčertí, keď sú ľudia ku mne hrubí. Napríklad raz na ihrisku vydávali staršie decká nejaké zvuky. Ani neviem, čo boli zač, pretože som ich nepočul, ale Via áno – a hneď sa na ne rozkričala, je už raz taká. Ja som však iný.
Pre Viu nie som normálny. Hovorí síce, že som, no keby to bola pravda, nemala by tak často nutkanie brániť ma. Ani pre mamku a tatka nie som obyčajný. Podľa nich som výnimočný. Myslím si, že som jediný človek na svete, ktorý si myslí, že nie som. Že som vlastne úplne obyčajný. 

 ★★★★★

Čítali ste Wonder (Obyčajná tvár)? Robíte si názor o ľuďoch skôr podľa ich výzoru alebo správania?