Veci, o ktorých sa oplatí písať | Strach

By: bbrbck on sobota, decembra 12, 2015

Share it Please

Tweet

Prvý článok s názvom "Veci, o ktorých sa oplatí písať" bol na mojom blogu publikovaný v septembri a nájdete ho TU. Písala som o veciach, ktoré sa môžu stať v priebehu sekundy. Teraz, keď mám konečne voľno (aj keď sa cítim pod psa a pri ruke mám asi tucet papierových vreckoviek, kýcham jedna radosť), som si povedala, že by som čosi do série týchto článkov mohla napísať. Otvorila som si dvere na novej sociálnej sieti, konkrétne Asku, a bolo to fajn rozhodnutie, lebo mám konečne nejaké nápady, o čom písať. Keby ste mali hociaký nápad, návrh, otázku, môžete mi aj pod anonymom napísať SEM. :) A poďme konečne na ten strach. Otázka z Asku znela: "Co je to strach? Čeho se nejvíc bojíte? Máte nějaké až fobie? Jak se na vás strach projevuje fyzicky?‎"

Čo je to vlastne strach? Google ho definuje ako "an unpleasant emotion caused by the threat of danger, pain, or harm". Google má, ako inak, pravdu. I keď to vyjadril veľmi stručne; vynechal milión situácii, kedy sa strach pokúša ovládnuť ľudskú psychiku. Čo tak očakávanie z nepoznaného, človek, u ktorého to nechcete pokaziť, prekvapenia, fóbie, zmeny, všetko nové, nepoznané? Ľudia sa boja stále, i keď si to nemusia uvedomovať. Stalo sa vám niekedy, že ste boli v miestnosti, a vzduch priam až elektrizoval strachom? V nemocnicičných chodbách to tak niekedy býva; strach je uväznený medzi stenami a hneď, ako vojdete, sa vás zmocní.  Máte pocit, že vám je vlastná koža tesná a myseľ máte zahalenú nejakou hmlou, ktorej sa inak hovorí aj panika.
Aj keď teraz trochu miešam pocity úzkosti a strachu. Strach sa dá však brať ako jeden veľký pojem, ktorý zahŕňa aj úzkosť, vzrušenie, očakávanie a pod. Nemusí to vždy byť negatívne. Koľkokrát ste povedali "Bojím sa" aj v situácii, z ktorej nevyžaroval ten strach, myslený ako vyslovene negatívna emócia? Ja už mnohokrát.
Strach vo mne vyvoláva pocity bezmocnosti a nutkanie utiecť. Vziať nohy na plecia a bežať tak rýchlo a tak ďaleko, pokiaľ mi bude stačiť dych. Tento článok neviem napísať objektívne, pretože si myslím, že strach každý pociťuje inak. Niekomu sa chveje hlas, niekoho mrazí na chrbte, trasie sa, potia sa mu studené ruky, niekto to nedáva najavo. Fyzické prejavy strachu podľa mňa v dnešnej dobe nie sú až tak bežné; väčšina vie strach dobre skrývať a snaží sa nedávať to najavo. Až kým to celé nepraskne. Keby sa mi chcelo, nakreslila by som tzv. snovú anatómiu človeka v strachu. Zvonku uvoľnený postoj, možno mierne nervózny úsmev. No zvnútra by mal pichliače zapichané v hrudi, mole v žalúdku, mráz na chrbtici, silná päsť by mu stískala srdce, a tak ďalej.
Strach a ja? Teraz konečne môžem skopírovať už napísanú askovú odpoveď. Čoho sa bojím najviac? Hm, ťažko povedať. Mám mnoho prízrakov, ktoré na mňa útočia zo všetkých strán, no naučila som sa ignorovať ich a vidieť len to, čo chcem vidieť. "Riddikulus" by mi pred muklami nepomohol, či? Tak sa bránim, ako viem. Väčšinou ma dostanú, až keď som bezbranná - v noci, keď som jediná živá bytosť s otvorenými očami a prítomnou mysľou. Vždy sa im nejako podarí prešmyknúť sa mojou obranou, zbúrať múry a preniknúť priamo do centra môjho myslenia. Vtedy (našťastie) nikto nevidí moju reakciu na obrazy, ktoré sa mi premietajú v hlave ako súkromné kino. Väčšinou ide o obrazy mojich známych a blízkych, v nie zrovna tých situáciách, v ktorých by som ich chcela vidieť. Smrť, opustenie, následne moja samota sú častými výjavmi. Skorej však to odmietnutie a opustenie. To je tak či tak prijateľnejšie ako niekoho vidieť ležať v mláke krvi, uznávam.
Aha, a ešte sa bojím výťahov. Konkrétne tých starých, čo jazdia v nezrekonštruovaných panelákoch. Bojím sa staroby. Nechcem mať boľavé kĺby, ktoré ma sotva udržia na nohách, pomalú chôdzu, či tvár ako pokrčený papier, nechcem mať za sebou viac života ako pred sebou. Bojím sa usadenia a rutinného života. Každý deň to isté dokola... Bojím sa, že sa nestanem tým, kým chcem, že mi život pretečie pomedzi prsty a ja nič nestihnem a budem iba ďalším pešiakom v dave.

Ako pociťujete strach vy? Ako sa mu bránite? Aké sú vaše najväčšie fóbie?

Kam ďalej?

Zonia Photography | Môj Ask | Wattpad | Smrť panien (Recenzia)