Čo presne si človek predstaví pod pojmom koniec?
Každý asi niečo iné. Koniec filmu, koniec školy, koniec činnosti... A čo majú konce s týmto článkom, a celkovo s týmto blogom?
Raz som si predsavzala, že s blogovaním neskončím, kým to nebude nutné. Možno niekoho poteším, že táto nutnosť zatiaľ neprišla. Blogovať neprestávam.
A tu je tá správa, ktorá možno niekoho nepoteší. Alebo som možno opäť iba naivná a všetkým je to úplne jedno, pretože môj blog je len zrnko piesku medzi tisíckami ďalších blogov (je). Tým chcem povedať, že tento blog, táto adresa, je konečná. Viac už sem nenapíšem článok. Prečo je to tak?
Zmeny. Vždy ma veľmi lákali, najmä keď dosiahnem vrchol nespokojnosti so svojím životom. Potrebujem zmiznúť a zmeniť všetko okolie vrátane seba. Plánujem vyhodiť svoj život do vzduchu a dúfam, že funguje ako ekosystémy z učebníc biológie, ktoré sa vraj pomaly postavia aj samé.
Sťahujem sa na inú adresu za roh blogosféry a začínam znovu. Otočím list papiera na čistú stranu. Alebo rovno vezmem nový. Zhrniem všetky karty zo stola, zamiešam a rozdám nanovo.
Možno sa pýtate: Prečo začínať znova od nuly, keď už máš niečo postavené? Nie je jej to ľúto? Odpoveď však pre vás nemám.
Pretože, ktovie? Je celé spektrum možností, čo mi to môže priniesť. A dnes mám odvahu pozrieť sa zmene do očí a skočiť do jej otvorenej náruče.
Tak sa majte, Zonia sa tu lúči.
Možno vietor ešte zafúka opačným smerom a ona sa vráti. Prevráti všetko naruby a zo zničeného postaví nové. Pretože ona je taká, napriek zmenám a snom.
Bye bye!
Continue Reading...
Každý asi niečo iné. Koniec filmu, koniec školy, koniec činnosti... A čo majú konce s týmto článkom, a celkovo s týmto blogom?
Raz som si predsavzala, že s blogovaním neskončím, kým to nebude nutné. Možno niekoho poteším, že táto nutnosť zatiaľ neprišla. Blogovať neprestávam.
A tu je tá správa, ktorá možno niekoho nepoteší. Alebo som možno opäť iba naivná a všetkým je to úplne jedno, pretože môj blog je len zrnko piesku medzi tisíckami ďalších blogov (je). Tým chcem povedať, že tento blog, táto adresa, je konečná. Viac už sem nenapíšem článok. Prečo je to tak?
Zmeny. Vždy ma veľmi lákali, najmä keď dosiahnem vrchol nespokojnosti so svojím životom. Potrebujem zmiznúť a zmeniť všetko okolie vrátane seba. Plánujem vyhodiť svoj život do vzduchu a dúfam, že funguje ako ekosystémy z učebníc biológie, ktoré sa vraj pomaly postavia aj samé.
Sťahujem sa na inú adresu za roh blogosféry a začínam znovu. Otočím list papiera na čistú stranu. Alebo rovno vezmem nový. Zhrniem všetky karty zo stola, zamiešam a rozdám nanovo.
Možno sa pýtate: Prečo začínať znova od nuly, keď už máš niečo postavené? Nie je jej to ľúto? Odpoveď však pre vás nemám.
Pretože, ktovie? Je celé spektrum možností, čo mi to môže priniesť. A dnes mám odvahu pozrieť sa zmene do očí a skočiť do jej otvorenej náruče.
Tak sa majte, Zonia sa tu lúči.
Možno vietor ešte zafúka opačným smerom a ona sa vráti. Prevráti všetko naruby a zo zničeného postaví nové. Pretože ona je taká, napriek zmenám a snom.
Bye bye!
