Už ma nebaví sa na nič hrať. Nebaví ma meniť sa kvôli spoločnosti a snažiť sa byť podľa predstáv a ideálov ostatných ľudí. Nebaví ma neustále sa iba prispôsobovať tomu, čo zo mňa chcú mať druhí a utláčať do úzadia svoju pravú osobnosť, chcem zrušiť tie masky, ktoré používam iba preto, aby boli konečne so mnou spokojní. Čo to s nami robí spoločnosť? Poznáme vlastne skutočne niekoho z jeho hĺbky, nie len po mene? Uvedomujem si v poslednej dobe čoraz viac, že sa nenájde človek, ktorý by sa správal vo dvoch spoločnostiach a spoločenských situáciách rovnako. Otázkou ostáva: kedy je "sám sebou"? Kedy je skutočne tým, kým sa narodil, a nie tou bytosťou, ktorú z neho urobila spoločnosť?
Narážam tak trochu aj na článok, ktorý napísala nedávno Frankkie - písala aj o ženách, ktoré majú podľa spoločnosti špecifické vlastnosti a povinnosti (vraj by mali byť jemnejšie, krehkejšie, citlivejšie, milšie, schopné prejaviť city, očakáva sa od nich držať sa v úzadí, v manželstve byť tou súčasťou manželského sľubu, ktorá na seba vezme hlavnú typickú zodpovednosť - varí, upratuje, stará sa o deti... mohla by som pokračovať donekonečna). Prečo sú takto videné? Lebo to tak zariadila spoločnosť, ktorá je hlboko pohoršená každým vystúpením z radu poslušných žien. Ťahá sa to prakticky od praveku.
Muži to isté. Je daná presná predstava muža, majú byť silní, neohrození, menej citliví, odvážni a neviem čo ešte. Je takmer neakceptovateľné vidieť nejakého zástupcu mužského pohlavia, ako bojuje sám so sebou a svojimi depresiami či plačom, pretože... Muži majú byť predsa silní a emocionálne nezlomiteľní, nie?
Myšlienka feminizmu, ktorou som teraz začala, býva v spoločnosti často tabu. Alebo prípadne sa ozývajú experti výrokmi typu: ,,Za čo vy akože bojujete? Prečo by mali byť podľa vašej myšlienky ženy viac ako muži? Fuj, feministky, odpad spoločnosti!" Toto si množstvo ľudí myslí. Že myšlienka feminizmu spočíva v nadraďovaní žien nad mužov z princípu, že ženy sú v tomto svete plného sexizmu a nerovnoprávnosti vždy tie utláčané. Načo by márnili svoj čas a niečo si o feminizme najprv zistili, prv než z úst vypustia takýto výrok? Google im vždy bez hanby odpovie a hneď vám na oči vyhodí slovo EQUALITY. V preklade pre tých, ktorých anglické vedomosti nesiahajú po vyššiu úroveň, ROVNOSŤ. Lebo to je to, o čom to je. Aj muži môžu byť utláčaní, nie len ženy. Feminizmus nie je o ženách. Nie je o znevažovaní mužov a vyzdvihovania ženskosti. Je to o ženách aj o mužoch, cieľom myšlienky je dosiahnuť, aby sa chlapci nemuseli hanbiť, keď sa hrajú s bábikami, aby sa dievčatá nemuseli hanbiť, keď si chcú stavať Transformerov z lega. Myšlienka feminizmu je nepriamo akýsi pokus o ideálnu spoločnosť, kde každý môže robiť čo chce bez ohľadu na pohlavie. Bohužiaľ, v dnešnej dobe je to skôr utópia ako realita. To však ľuďom nebráni ďalej veriť a bojovať o spoločnosť, ktorá je nám všetkým, ale pomaly nás ničí. Čo iné má moc masovo meniť názory, osobnosti a správanie miliónov ľudí, aké nepísané pravidlá všetkých nútia robiť to, čo robia? A málokto má odvahu zastať, zvrtnúť sa na päte a kráčať proti davu. Zakaždým sa vám ujde pár rán a modrín od davu za to, že idete v protismere. Stojí to za to? Nenechať dav a spoločnosť, nech si s vami robí čo chce, zadupe vaše pravé "ja" a urobí vás iba predurčenou kópiou podľa dávno určenej šablóny, pretože tak je to vraj správne. Človek má v živote iba jednu najdôležitejšiu voľbu: správne alebo dobré?
Ja ťa milujem :3
OdpovedaťOdstrániťAj ja teba ;)
OdstrániťVýborne napísané. Prečo sa hrať? Mám plné zuby ľudí, ktorí ma označujú za psychopata, sadistu a cynika len preto, že je moja tvár je bez emócii, mám rada čierny humor a myslím, že nikto nemá uprednostňovať city pred rozumom. Minule som povedala pred kamarátkou a spolužiačkou jednu poznámku, ktorá bola podľa mňa na mieste, a oni len stíhli a zízali na mňa. Po chvíli kamarátka povedala: „Ona to tak nemyslela...“
OdpovedaťOdstrániťMám po krk názorov, že povinnosť ženy je variť, žehliť a prať. Sme snáď slúžky?!
Ja už neverím v túto spoločnosť, je mi z nej na grc, nielen kvôli tomuto. Ľudí mám po krk a tak ako som kedysi milovala byť v spoločnosti ľudí, teraz sa im vyhýbam pre krivé pohľady, s väčšinou si nemám čo povedať. Môj život je moja utópia a som sklamaná z ľudí, ktorí to najskôr riešili ako ja - uzavreli sa pred svetom -, a potom sa opäť otvorili a začali sa prispôsobovať, dovolili prúdu zničiť ich sny a nútiť ich stať sa kým neboli.
Skvelo si to vystihla. Presne! Mám to podobne. Kedysi som bývala veľkým extrovertom, no hneď po tom, čo som zistila, čo je život v spoločnosti - či už spoločnosť samotná alebo jej názory - zač, kompletne som zmenila svoj postoj a odvtedy preferujem tiché vnímanie sveta, pretože čokoľvek poviem, čo sa nezhoduje s predurčeným názorom tejto spoločnosti, je to hneď zle.
OdstrániťĎakujem :)
Si velmi inteligentná žena a píšeš vážně skvele. Ja sama sa musím hrat na nieco co niesom, kvoli priatelom. Každá uprimnost poburi všetky okolo. Ale ak si za niecim stojim, tak za tym, ze niesom typicka baba. Povedala som mame,ze nebudem varit ani upratovat, lebo ja sa na takyto zivot nechcem pripravovat. Namiesto toho pomaham otcovi. Prepac za chyby, byvam uz dvanact rokov v Cesku.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :)
OdstrániťMám na to podobný názor. Prečo by museli výhradne ženy byť tými, ktoré celý deň zabijú s metlou alebo varechou v ruke, dohliadaním na chod domácnosti?
Nevadí, chyby ti boli odpustené :D
Nemyslím si, že by téma feminizmu bola v spoločnosti tabu. Stačí sa pozrieť na Emmu Watson a jej kampaň, stránky Mtv na FB šíria veľa správ o gender equality a rovnako ako téma LGBTQA, aj gender equality sa v dnešnej dobe v spoločnosti rieši. Na druhej strane záleží, v akej spoločnosti človek žije. Slovensko nie je veľmi vyspelé, čo sa týchto tém týka, väčšina národa je ešte v takom tom starom systéme. Vidím to na mojej starkej, ktorá nechápe, prečo ešte stále nemám chlapa, aj keď som na výške a prečo si pomaly nebudujem rodinný život, ale nedokáže pochopiť, že doba je iná a ja nepotrebujem chlapa len preto, aby som splnila niekoho požiadavky na to, ako by som mala žiť alebo aby som žila tak, ako ostatné dievčatá v mojom veku. V každom prípade s tebou súhlasím a tiež som proti tým stereotypom, kde ružová patrí dievčaťu, rovnako ako bábiky a autíčka sú chlapčenské. Ja som sa hrala s legom, autami, bábik som mala len pár a cítim sa taká ženská ako iné baby. Na youtube pozerám denné vlogy jednej írskej rodiny Sacconejoly´s a oni majú dve deti, Emilia má 3 a Eduardo má asi 2 a to dievča je ´posadnuté´ rozprávkou Frozen, ale páči sa mi, že rodičia sú úplne v pohode s tým, že ich syn sa hrá s bábikami a že zbožňuje Annu a Elsu a že s nimi spáva v posteli a všade ich berie. Tak si myslím, že by mali pristupovať viacerí. :)
OdpovedaťOdstrániťÁno, máš pravdu. Kampaň Emmy Watson dostatočne zvyšuje popularitu feminizmu. Správne hovoríš, Slovensko je pekne pozadu, čo sa tohto týka :D Polovica národa ani o žiadnom feminizme nepočula a ak áno, tak ho iba odcudzujú. Pretože si myslia, že je to niečo, čo nie je, a pozerajú sa na teba ako na nejakého psychopata, o čom to tu rozprávaš.
OdstrániťVážne? O nich som ešte nepočula. A tiež som toho názoru. :)
Dnes jsem narazila poprvé na tvůj blog. Jsem z toho nadšená. Hned jsem tě začala sledovat a z toho co píšeš jsem opravdu vedle! Patříš teď mezi moje oblíbenkyně♥!
OdpovedaťOdstrániťhttp://small-literaryworld.blogspot.cz/
Ďakujem, to ma teší :))
OdstrániťSkvelý článok, úplne si to vystihla. Tiež tak veľmi neznášam tie hlúpe pravidlá, ktoré pretrvávajú až dodnes; že muž "nemôže" plakať či inak prejaviť city a ženy sa musia podriaďovať, hrať na krehké a občas aj hlúpe, aby vyhoveli požiadavkám ostatných. Verím však, že staré zákony čoskoro úplne vymiznú - napríklad aj tvoj článok je z jednej strany dôkazom toho, že je to na dobrej ceste.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem ti :)
Odstrániť