Originálny názov: Studenten, Liebe, Tcheka und Tod
Autorka: Aľa Rachmanová (skutočným menom Galina Dyuragina)
Diel v sérii: prvý
Počet strán: 324
Hodnotenie: ★★★★★
Hodnotenie: ★★★★★
ANOTÁCIA
Sedemnásťročná dcéra lekára vyrastá obklopená láskou a bohatstvom svojej rodiny. V predvečer občianskej vojny a boľševického prevratu si začína písať denník, ktorý sa neskôr stane jedným z najdojímavejších a najautentickejších svedectiev červeného teroru. Neohrabané a tak trochu hrboľaté zápisky z prvých stránok postupne dozrievajú, podobne ako mladá študentka. Na konci sa stretávame so statočnou mladou ženou, ktorá na sibírskej železničnej staničke odovzdáva svoje zápisníky do rúk rakúskeho vojnového zajatca vracajúceho sa do vlasti. Zachytila v nich domové prehliadky, popravy, morálny chaos, vraždu cárskej rodiny, exodus ruskej inteligencie, lesk a morálnu biedu československých légií, ale aj svoje prvé lásky a sklamania.
RECENZIA
Ako len začať? Ďalšia z kníh, pri ktorej je ťažké, takmer nemožné napísať recenziu. Pod papierovou väzbou sa skrýva príbeh, ktorý je výnimočný pravdou. Zápisky sedemnásťročného dievčaťa, dcéry bohatého ruského lekára sú zrkadlom doby, ktorá v Rusku vládla na temnom začiatku 20. storočia. Najskôr cár, potom boľševici. Krutovláda červenej armády. Biela armáda. A do toho vojna.Denníky sa začínajú rokom 1916, kedy v Rusku vládol cár a bohatšie vrstvy mali veľa privilégii. Aľa Rachmanová, ktorej sa dostalo šťastia (neskôr skorej nešťastia) narodiť sa v bohatej rodine mala skvelý bezproblémový život, vyštudovala gymnázium a začínala na univerzite. Miestami ma pobavilo jej pohoršenie nad správaním niektorých študentov; to, čo predtým ľudí vtedy pohoršovalo, patrí dnes medzi ten lepší priemer. Trochu smutné. No bavilo ma čítať o revolucionároch, študentských schôdzach a stretnutiach. Atmosféra sa z knihy občas prenášala aj na mňa, takmer som až cítila to isté zapálenie a vzrušenie ako revolucionárski študenti, ktorí bojovali pre Rusko bez cára. Škoda, že Aľa z toho nebola taká nadšená a stránila sa od nich. Ako osoba sa mi pozdávala, keby existoval stroj času a ona by sa mohla preniesť do tejto doby, určite by sme si sadli. Bola vnímavá, empatická, citlivá, silná a inteligentná.
Ako to však býva, veci sa začali zhoršovať. Nastala revolúcia. Nastúpila dočasná vláda. A z toho sa vyvinula... krutovláda. Keď som čítala tie opisy, častokrát mi behal mráz po chrbte. Boľševici v tých rokoch zatýkali každého, kto im nepadol do oka, strieľali si do ľudí len tak pre zábavu, a svoju fantáziu plne využívali na vymýšľanie tých najhorších popráv. Napichávali ľudí na kôl, mučili ich odrezávaním rôznych častí tela, sťahovali z kože, postavili ich pri vykopanú jamu - hrob - a zastrelili, aby sa nemuseli neskôr namáhať s pochovávaním... A ešte mnohé iné krutosti. Najviac šli po krku boháčom - buržujom, ktorí sa kedysi mali dobre. Tak boli mnohí, vrátane Aľe a jej rodiny, nútení utekať. Prežívať vo vlakoch pre dobytok, živoriť a biť sa o holý život. 
Kniha bola skvelá. Lepšia, než som očakávala. Desivá, dychberúca, mrazivá, poetická. Aľa si nekládla servítku pred ústa a patrí jej obdiv, že sa odvážila písať si denníky a vydať ich. Jediné, čo ma trochu miatlo, boli tie ruské mená. Lidočka, Grizeľda, Vadim, Serioža, Govorov... No nevadí. Po čase som si zvykla. Túto knihu vám rozhodne odporúčam. Je to vyrozprávané spôsobom, akým vám to nepovie žiaden dejepisár. Ale najskôr varovanie pre tie slabšie žalúdky. :D
Pekná recenzia, príbeh mi pripomenul Denník Anny Frankovej, avšak toto vyzerá byť viac kruté, pretože Anna písala len o zážitkoch v skrýši. Každopádne pekná recenzia a - Vadim, veď to je typické "ráša" meno! :D
OdpovedaťOdstrániťNo, Annu som bohužiaľ ešte stále nečítala. Ale raz, keď prečítam všetkých neviemkoľko kníh, ktoré sa mi len tak váľajú po poličkách, sa k tomu dostanem! :D
OdstrániťKaždopádne, ďakujem.