nedeľa 29. marca 2015

Zlodejka kníh | Markus Zusak


Originálny názov: The Book Thief
Autor: Markus Zusak
Počet strán: 480 strán
Goodreads hodnotenie: 4.36
Moje hodnotenie: ★★★★★

ABOUT

Anotácia:
Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.

Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.

Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.


"Jediné, čo je horšie ako chlapec, ktorá ťa neznáša je chlapec, ktorý ťa miluje."


Moje hodnotenie:
Zlodejka kníh bola skvelá. Je ťažké všetku tú skvelosť vtesnať do jednej krátkej vety, ale proste je to tak. Ten roman bol úplne… Neskutočný.
Šla som do toho s nepriaznivými očakávaniami – čo som mohla čakať od knihy, ktorá je vyrozprávaná z pohľadu samotnej smrti? Napriek tomu som sa v nej našla a zistila niekoľko dôležitých vecí:
1) Aj smrť má srdce.
2) Učebnice dejepisu ani ZĎALEKA nevystihli situáciu v Nemecku z pohľadu obyčajných Nemcov.
3) Medzi láskavosťou a zlodejstvom je tenká hranica.
4) Medzi priateľstvom a láskou takisto – jediný, kto je horší ako chlapec, ktorý ťa neznáša, je chlapec, ktorý ťa miluje.
5) A nakoniec… Nie je to smrť, koho sa treba báť.

"Knihu pomaly unášal prúd rieky Amper. Chlapec skočil do vody, zachytil knihu a zdvihol pravú ruku. S úškrnom stál po pás v chladnej decembrovej vode. “Čo bude s tou pusou, Saumensch?” povedal."

 
Panebože… Tá kniha ma emocionálne zložila. Príbeh Liesel, ktorej život síce doprial pár šťastných chvíľ, nakoniec bola iba akási pretvárka. Útecha pred tým, ako sa končí šťastné detské obdobie malej Liesel na Himmelstrasse (V preklade Nebeská ulica – ďalší žart z autorovej strany. Títo autori ma raz zničia.). Jej slávna zlodejská kariéra začína veľmi netradične – spod snehu Liesel vytiahne knihu, ktorá, ako sa neskôr dozvie, má názov Hrobárska príručka (Ha-ha, Markus, veľmi vtipné). Takto pokračuje cez knihu z horiacich trosiek až po knihu zo starostovej knižnice. Skvelý príbeh s krycím názvom Zlodejka kníh dopĺňajú skvelo vytvorené postavy, výzorom aj správaním presne zapadajú do obdobia. Tie fakty a situácie sú take reálne, až vám behá mráz po chrbte. Pre túto situáciu si na chvíľu požičiam citát z Harryho Pottera: Happiness can be found even in the darkest of times, if one only remembers to turn on the light.
Na konci knihy mi už bolo do plaču. Drahí priaznivci knihy (aj filmu) Na vine sú hviezdy, ak si myslíte, že je to tá najsmutnejšia kniha pod slnkom, predstavujem vám… Zlodejku kníh.

"Slová. Prečo len musia existovať? Bez nich by sa nič z tohto nestalo."

 
Postavy
Liesel Memingerová – Spomínaná 'zlodejka kníh'. Milovala knihy, slová, čítanie. Keď si po ňu prišla Smrť, jej duša sedela; pozn. Smrti: duše tých najlepších ľudí vždy sedia.
Rudy Steiner – Večne hladný, zábavný Rudy s citrónovožltými vlasmi, Lieselin najlepší priateľ. Keď mal deväť/desať rokov, celý sa začiernil uhlíkom a na štadióne si plnou rýchlosťou zabehol stovku, presne ako jeho vzor - bežec Jesse Owens.
Hans & Rosa Hubermannovci – Lieselini adoptívni rodičia. Prísna mama s tvárou ako kartón bola tvrdá a neoblomná, Lieselin ocko bol jej presný opak. Vojnový veterán s očami ako striebro bol láskavý a práve on naučil Liesel čítať. Mnoho vecí s Liesel robievali pod frázou “Nech sa to nedozvie mama”.
Max Vandenburg – Mladý židovský muž, ktorý ostane uchránený pred nemeckou agresiou len vďaka Hubermannovcom. Navyše jediná osoba, ktorá mu rozumie, je práve Liesel Memingerová.

Čítali ste Zlodejku kníh? (Ak nie, tak by ste určite mali). Ako sa vám páčila? 

 
Continue Reading...

streda 25. marca 2015

John Green: Kráľ YA literatúry, alebo...?


Tento autor Young Adult literatúry, John Green, je v dnešnej dobe veľmi populárny. Niektorí sú jeho zarytí fanúšikovia, milujú jeho knihy a výroky, jeho youtube kanál, proste všetko, čo má na sebe napísané jeho meno. Niektorým zase nesedí jeho štýl, príde im to povrchné a všetko na jedno kopyto.
Ku ktorej skupine patrím ja? Žiaľ, k tej druhej. Po skúsenostiach s jeho knihami som si stihla vytvoriť na ne svoj vlastný názor. Jeho štýl mi príde taký… Neoriginálny a miestami odfláknutý, niekedy až príliš okorenený vulgarizmami. Vulgarizmy v knihách mi nevadia, ak ich nie je na jednej strane päťdesiat.
Taktiež sa mi zdá, že všetky jeho knihy, ktoré som doteraz čítala, sú tak trochu iba o jednom, ako sa hovorí, na jedno kopyto. Vezmime si na porovnanie napríklad Kam zmizla Aljaška a Papierové mestá. Tieto knihy majú 'pár' podobných znakov:

1) Jeden nudný, slušňácky hrdina
Kam zmizla Aljaška: Miles, zvaný aj Rambo. Nudný, obyčajný chalan z Kalifornie, ktorý je dosť o ničom, kým nestretne Aljašku. Jediné jeho plus sú posledné slová slávnych osobností, ktoré sype z rukáva.
Papierové mestá: Quentin, to isté čo Miles. Chalan, ktorý má len svojich dvoch kamarátov a rebelská Margo je preňho nedosiahnuteľný cieľ.

2) Krásne, príťažlivé a zvodné dievča
Kam zmizla Aljaška: Aljaška Youngová, najobľúbenejšie a najkrajšie dievča školy. Každý ju má rád, aj keď je dosť svojská, záhadná a sebavedomie jej nechýba.
Papierové mestá: Kópia Aljašky. Zvodná Margo Rothová-Spiegelmanová je záhada sama o sebe.

3) Divný najlepší kamarát
Kam zmizla Aljaška: Plukovník, teda Chip Martin. Sebavedomý je teda až moc, povedala by som, že aj viac, ako si môže dovoliť. Napriek tomu sa naňho náš obyčajný hrdina vždy spolieha.
Papierové mestá: Ben. CTRL+C, CTRL+V. S tou jeho ‘šťandou’ mi pekne liezol na nervy, môžem vám povedať.

4) Vedľajší kamarát, ktorý je vždy ten vedľajší
Kam zmizla Aljaška: Takumi, sivá myška, ktorá niekedy vie prekvapiť. Nehádžte všetky sivé myšky do jedného vreca!
Papierové mestá: Radar. Napriek jeho divnému menu to bol moja najobľúbenejšia postava z celej knihy, ako jediný mi neliezol na nervy. Vždy mal po ruke svoju Omnipédiu. Jeho rodičia mali doma zbierku čiernych Santov. Musím povedať, že táto postava sa Greenovi podarila.

Už to vidíte aj vy? Náhoda? Nemysím si! :D
Napriek tomu, nie všetko od Johna je pre mňa tuctové a o ničom. Páčia sa mi špeciálne vlastnosti alebo hocičo neobyčajné, čo vie dobre prispôsobiť postave, pár jeho výrokov, ktoré vložil do úst jeho postavám…
Čo si myslíte o Johnovi Greenovi vy? Ste ‘Tím John’ alebo ‘Tím antiJohn’?

Continue Reading...

pondelok 23. marca 2015

Ďalšia ukážka zo života gréckych a rímskych polobohov: Hádesov Chrám


Predstavte si, že žijete v dobe starovekého Grécka alebo Ríma. Do vášho života zasahujú bohovia, pripravujú vám pasce, dávajú zložité úlohy a hádanky, dokonca aj niečo viac; snažia sa vás chrániť, pretože ste ich deti a zároveň jediná nádej zachrániť svet pred samou matkou zeme Gaiou, ktorá sa pomaly, ale isto prebúdza s tisícročného spánku s tými najhoršími cieľmi, aké len Matka zem môže mať. Vy s tým nemôžete veľa urobiť a čo najrýchlejšie jej v tom zabrániť, lebo:

1. Ste v najhlbšej časti podzemia, čiže v Tartare a sami neviete, ako von.
2.   Padá na vás ťarcha vedenia celej posádky lode Argo II.
3.  mysli vám bojujú dvaja bohovia vojny, čiže ani nepočujete vlastné myšlienky.
4. Sama bohyňa mágie si vás vybrala, aby ste sami zničili dymového Giganta.
                                                  A mnoho ďalších…

Dámy a páni, predstavujem vám život siedmych vyvolených, rímskych a gréckych polobohov.

ABOUT

Siedmi polobohovia, ktorí mieria do starovekých krajov, musia podľa starého proroctva uzavrieť Bránu smrti, ktorý vládkyňa zeme Gaia drží otvorenú, čiže obludy z celého sveta prúdia rovno do smrteľného sveta v obrovských množstvách a aj keď cez jednu z nich prejde meč z božského bronzu, nezostane dlho mŕtva a o chvíľu ju máte zase v pätách. Má to však jeden háčik: Brána musí byť zavretá z oboch strán. A miesto, kde sa smrteľný svet stretáva priamo so
 svetom mŕtvych je… Hádesov chrám.
Percy s Annabeth majú plno práce s plánmi, ako 
 sa dostať von z Tartaru, miesta, kde na nich číha veľa omnoho horších kreatúr ako sú obyčajné obludy. Sám Tartar je starodávna temná sila, ktorá akoby vysávala všetku ich energiu. Podarí sa im dostať späť na loď ku kamarátom a naďalej pomáhať s misiou proti Gai?
Posádka na lodi zatiaľ odráža neustále útoky na ich plavidlo.
V knihe sa stretnete s mnohými grécko-rímskymi bohmi a obludami, ktoré si neviete ani predstaviť. Stretnete sa tu aj s humornými časťami, ktoré len spestrujú čítanie. Séria Bohovia Olympu je veľmi pútavé a zároveň oddychové čítanie, pri ktorom vám bude smutno ale aj sa zabavíte. Nikdy neprestanete čítať, kým nedočítate aspoň jednu kapitolu. Vrele vám to odporúčam!


MÔJ NÁZOR

Ako som už spomínala, celá séria ma veľmi bavila. Ak vás zaujíma grécka a rímska mytológia, je to skvelý spôsob, ako sa ju naučiť! Verte mi, je to oveľa väčšia zábava ako sedieť nad učebnicami a opakovať si dokola mená gréckych filozofov a bohov.
Kniha Hádov chrám bola zatiaľ z nich asi najlepšia, bolo tam najviac deja plus pohľady všetkých hrdinov. Odohrali sa tam veci, na ktoré som čakala už dááávno. Keď ste prešli na kapitolu z pohľadu jedného na druhého hrdinu, bolo to akoby sa vám zmenila aj osobnosť. Je to veľmi pútavé a túto knihu určite zaraďujem medzi svoje obľúbené.

UKÁŽKA

Pozdrav od Ricka na začiatku knihy.
Tvár bohyne už bola len kúsoček od Piperinej tváre. Snežná bohyňa Chioné sa víťazoslávne usmiala.

„Dieťa Afrodity,“ podpichla ju. „Nie si nič.“

Festus opäť zaškrípal. Piper by prisahala, že sa ju pokúša povzbudiť. Odrazu pocítila teplo na hrudi – nebolo to od zlosti ani od strachu, ale z lásky k tomu drakovi a Jasonovi, závislému od jej pomoci, a k priateľom, uväzneným dolu. A tiež Leovi, ktorý je stratený a potrebuje ju.

Láska sa možno nevyrovná ľadu... Ale Piper s jej pomocou oživila draka. Smrteľníci sa v jednom kuse prekonávajú z lásky. Matky zdvíhajú autá, aby zachránili deti. A Piper bola viac než len smrteľník. Bola poloboh. Hrdina.

Ľad na jej čepeli sa rozpustil. Zovretie Chioné povolilo.

„Stále ma podceňuješ,“ oznámila Piper. „Mala by si na tom vážne popracovať.“

Piperina čepeľ sa dotkla bohyne a Chioné sa rozprskla na miniatúrnu snehovú búrku a spolu s bratmi sa vytratili. Nechali za sebou len obrovský chlad.


ZHRNUTIE

Táto kniha sa mi veľmi páčila, ale ak ju chcete čítať, odporúčam, aby ste začali sériou Percy Jackson. Nie je to nevyhnutné, ale bude sa vám to tak lepšie čítať, lepšie pochopíte dej.
Táto kniha balansuje medzi štyrmi a piatimi hviezdičkami. Odporúčam!

★★★★



PRIPRAVUJE SA:

#BookTalks: Zlodejka kníh (M. Zusak)
#BookTalks: City of fallen angels (C. Clare)
Recenzie: Ako ich píšem ja a ako najlepšie vyniknúť
Nový projekt - Prekvapenie
Continue Reading...

streda 11. marca 2015

Príbeh schizofrénie: Šok Z Pádu (Nathan Filer)


Originálny názov: The Shock Of The Fall
Autor: Nathan Filer
Hardback
Goodreads hodnotenie: 3.83
Moje hodnotenie: ★★★☆☆

 

ABOUT 

Anotácia
Šok z pádu je výnimočne dobre napísaná kniha, osobitý štýl autora odráža zložitý svet, v ktorom Matthew žije. Navyše, Filer má cit pre temnú komédiu života a Matthew je charizmatická postava, ktorá vás upúta, aj keď sa mu svet rúca. Čitateľ si napriek ťaživej téme príbeh užíva, je ním priam fascinovaný, pretože predstavuje isté tabu. U tínedžera Matthewa Holmesa naplno prepukne schizofrénia po náhlej smrti jeho brata Simona, ktorý počas rodinnej dovolenky utrpel úraz, pri ktorom zomrel. Zdá sa, že Simon ovplyvňuje život svojej rodiny aj po smrti. Zavŕta sa do mozgu Matthewa, ktorý sa s ním nevie rozlúčiť, v dome zavládne neopísateľný smútok a mama berie lieky. Spomienky na tragédiu servíruje Matthew v omrvinkách, ani nie chronologicky, ale čitateľa to vôbec neruší, skôr poháňa ďalej. Autor ukazuje, že pri duševnej chorobe nič nie je jasné ani jednoduché a nájsť jednoznačnú odpoveď je takmer nemožné.

Čo si myslím?
Táto kniha bola taká zložitá, že sa ani neviem rozhodnúť, či sa mi páčila alebo nie. Aj keď trochu sklamala moje očakávania, pretože od Šoku z pádu som čakala dosť, neľutujem, že som si ju prečítala. Možno kvôli anotácii, ktorá ma upútala, možno kvôli krásnej obálke, možno kvôli hodnoteniu čitateľov – sama neviem. Avšak neľutujem, že som si ju prečítala.
Nathan Filer ponúka výnimočný pohľad na schizofréniu, o ktorej som doteraz vedela len málo. Vytvoril aj množstvo kvalitných postáv – každá mala svoju vlastnú osobnosť a boli niečím výnimočné.
Poznáte spojenie ‘chronologicky usporiadané’? Tak presne taký Šok z pádu nebol. Matthew celú dobu preskakoval medzi obdobiami svojho detstva a dospelosti, miešal spomienky na brata Simona a jeho skúsenosti a myšlienky – až z toho vyšiel jeden veľký guláš. Väčšinou mi to nevadilo, aj keď na začiatku a po Simonovej smrti bolo ťažké sa do knihy začítať.

Vlastne ani neviem, čo mi na knihe vadilo. Jednoducho som sa musela premáhať, aby som sa dostala na koniec. Niektoré veci sa mi zdali zbytočné a zbytočne odvádzali pozornosť, taktiež som najprv nerozumela zmene písma v strede knihy. Na môj vkus to bolo až príliš nejasné a zamotané… Proste divné.
Tak toto je v skratke môj názor na Šok z pádu. Nechcem mojou kritikou niekoho odrádzať od čítania, práve naopak. Je to veľmi individuálne, veľakrát som sa stretla s presne opačnými názormi. Táto kniha nie je jednou z najlepších, čo som prečítala, ale určite je výnimočná. A iná.

POSTAVY


Matthew – hlavný hrdina a schizofrenik, ako ste sa mohli dozvedieť. Z polovice knihy to bol len malý bledý chlapec v žltom kabáte, ktorého mama neustále ťahala k doktorovi. Bol to síce dobrý chalan, lenže niekedy bol až príliš hnusný na mamu, babku a priateľov. Jeho ospravedlnenie je schizofrénia, viem, že za to nemohol. Aj tak som si Matta obľúbila.
Simon – Matthewov mŕtvy brat. Bol telesne aj psychicky postihnutý, a aj keď zomrel, neznamená to, že jeho postava z deja vymizla. Práve naopak. Vždy bol v strede diania, smrť-nesmrť.
Mama – Mama Matthewa a Simona tam bola dosť často. Jedna z tých príliš starostlivých, ktoré sa o svoje dieťa boja, len čo vystrčí päty z domu. Brala tabletky, ktoré mali zmierovať jej obavy, lenže mnohokrát to tak nevyzeralo.
Nanny Noo – Babka Matthewa. Strašne sa mi páči jej meno, znie to skvele. Aj Nanny bola super – veľakrát ju Matthew opisoval ako ‘tvrdohlavú a láskavú zároveň’. 
  

Čítali ste Šok z pádu? Čo si myslíte o knihe?




Continue Reading...

nedeľa 8. marca 2015

Okom objektívu: Zima/Jar?

Ahojte, dnes som si pre vás po dlhšej dobe pripravila fotočlánok. Fotky boli odfotené Nikonom D90 18-105 mm (pôvodný objektív). Tak tu sú. :)
P.S. Niektoré ďalšie fotky môžete nájsť na mojom INSTAGRAME.





Takú by som aj brala.





Tak asi toľko k dnešnému fotočlánku. Dúfam, že sa vám fotky páčili, budem rada, ak dáte vedieť názor do komentára :) Ahoj!


Continue Reading...

Followers

Share my post on facebook!

Follow The Author