Autor: Markus Zusak
Počet strán:
480 strán
Goodreads hodnotenie: 4.36
Moje hodnotenie: ★★★★★
Moje hodnotenie: ★★★★★
ABOUT
Anotácia:
Liesel Memingerová prichádza do
nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká
na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si
nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa
so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje
mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.
"Jediné, čo je horšie ako chlapec, ktorá ťa neznáša je chlapec, ktorý ťa miluje."
Moje hodnotenie:
Zlodejka kníh bola skvelá. Je ťažké
všetku tú skvelosť vtesnať do jednej krátkej vety, ale proste je to tak. Ten
roman bol úplne… Neskutočný.
Šla som do toho s nepriaznivými
očakávaniami – čo som mohla čakať od knihy, ktorá je vyrozprávaná z pohľadu
samotnej smrti? Napriek tomu som sa v nej našla a zistila niekoľko dôležitých
vecí:
2) Učebnice dejepisu ani ZĎALEKA
nevystihli situáciu v Nemecku z pohľadu obyčajných Nemcov.
3) Medzi láskavosťou a zlodejstvom je
tenká hranica.
4) Medzi priateľstvom a láskou takisto
– jediný, kto je horší ako chlapec, ktorý ťa neznáša, je chlapec, ktorý ťa
miluje.
5) A nakoniec… Nie je to smrť, koho sa
treba báť.
"Knihu pomaly unášal prúd rieky Amper. Chlapec skočil do vody, zachytil knihu a zdvihol pravú ruku. S úškrnom stál po pás v chladnej decembrovej vode. “Čo bude s tou pusou, Saumensch?” povedal."
Panebože… Tá kniha ma emocionálne
zložila. Príbeh Liesel, ktorej život síce doprial pár šťastných chvíľ, nakoniec
bola iba akási pretvárka. Útecha pred tým, ako sa končí šťastné detské obdobie
malej Liesel na Himmelstrasse (V preklade Nebeská ulica – ďalší žart z
autorovej strany. Títo autori ma raz zničia.). Jej slávna zlodejská kariéra
začína veľmi netradične – spod snehu Liesel vytiahne knihu, ktorá, ako sa
neskôr dozvie, má názov Hrobárska príručka (Ha-ha, Markus, veľmi vtipné). Takto
pokračuje cez knihu z horiacich trosiek až po knihu zo starostovej knižnice. Skvelý
príbeh s krycím názvom Zlodejka kníh dopĺňajú skvelo vytvorené postavy, výzorom
aj správaním presne zapadajú do obdobia. Tie fakty a situácie sú take reálne,
až vám behá mráz po chrbte. Pre túto situáciu si na chvíľu požičiam citát z
Harryho Pottera: Happiness can be found
even in the darkest of times, if one only remembers to turn on the light.
Na konci knihy mi už bolo do plaču.
Drahí priaznivci knihy (aj filmu) Na vine sú hviezdy, ak si myslíte, že je to
tá najsmutnejšia kniha pod slnkom, predstavujem vám… Zlodejku kníh.
"Slová. Prečo len musia existovať? Bez nich by sa nič z tohto nestalo."
Liesel Memingerová – Spomínaná 'zlodejka
kníh'. Milovala knihy, slová, čítanie. Keď si po ňu prišla Smrť, jej duša
sedela; pozn. Smrti: duše tých najlepších ľudí vždy sedia.
Rudy Steiner – Večne hladný, zábavný
Rudy s citrónovožltými vlasmi, Lieselin najlepší priateľ. Keď mal deväť/desať
rokov, celý sa začiernil uhlíkom a na štadióne si plnou rýchlosťou zabehol
stovku, presne ako jeho vzor - bežec Jesse Owens.
Hans & Rosa Hubermannovci –
Lieselini adoptívni rodičia. Prísna mama s tvárou ako kartón bola tvrdá a
neoblomná, Lieselin ocko bol jej presný opak. Vojnový veterán s očami ako striebro
bol láskavý a práve on naučil Liesel čítať. Mnoho vecí s Liesel robievali pod
frázou “Nech sa to nedozvie mama”.
Max Vandenburg – Mladý židovský muž,
ktorý ostane uchránený pred nemeckou agresiou len vďaka Hubermannovcom. Navyše
jediná osoba, ktorá mu rozumie, je práve Liesel Memingerová.
Čítali ste Zlodejku kníh? (Ak nie, tak
by ste určite mali). Ako sa vám páčila?
Super recenzia :-) Ja som zlodejku kníh ešte nečítala, ale znie to super a keď najbližšie budem v kníhkupectve, určite si ju kúpim :-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :)) Určite si kúp, stojí to za to :)
OdstrániťZlodejka kníh je jedna z mojich najobľúbenejších kníh...je dokonalá!!! :)
OdpovedaťOdstrániťInak pekná recenzia- najviac sa mi páči tvoje zistenie v štyroch bodoch. A máš pravdu, ak si niekto myslí, že Na vine sú hviezdy je najsmutnejšia kniha(ale no tak...veď to nie je ani zďaleka taká skvelá kniha ako práve Zlodejka kníh a budem úprimná- mňa Green až tak veľmi neočaril. Zato Markus...to je teda spisovateľ!!! :D ), tak sa mýli- a to veľmi.
Zlodejka kníh je skvelá kniha, ktorú by som aj ja každému odporučila a som rada, že sa ti páčila :)
Ďakujem :) Tiež Greena bohvieako neobľubujem, na Zlodejku teda nemá ani jedna z jeho kníh :D
Odstrániť