Čo nové mi priniesol marec zo Slovartu? | Charlieho malé tajomstvá, Ari a Dante

Zdravím opäť všetkých pútnikov, ktorí si môžu online prečítať, ako neviem začínať články. Dnes to však budú rovno dve muchy jednou ranou - dve recenzie na dve knihy, ktoré som síce už predtým mala dávno prečítané, ale re-readingy nikdy nezaškodia, či? Hlavne, keď sú to Charlieho malé tajomstvá a Aristotle a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru. Zaujímavé, Ari a Dante sú v mojej poličke poklad, lebo ešte nemám knihu s takým dlhým názvom. Práve na túto knihu sa môj pohľad s odstupom času trochu zmenil, nadšenie mierne opadlo... no veď uvidíte. 

Charlieho malé tajomstvá

Originálny názov: The perks of being a wallflower

Autor:Stephen Chbosky

Vydavateľstvo: Slovart (Knihu si môžete kúpiť TU)

Počet strán: 208

Goodreads hodnotenie: 4.20/5.00
Moje hodnotenie: ★★★★★

Anotácia: TU

ČO SI MYSLÍM?

Asi niektorí viete, čo si o knihe Charlieho malé tajomstvá myslím. Stáva sa často, že Charlieho citujem alebo s niekým zrovnávam. Je to totiž veľmi... ovplyvňujúca kniha. Aj film.

Ja neviem, čo je na nej také neobyčajné. Možno je to tá realita, narozdiel od Ariho a Danteho. Nepopulárny chlapec, žiadni kamaráti (ak nerátam mŕtvych, čo si prestrelili lebku), osamelý a objavujúci samého seba. Občas ma zarážalo, aký bol Charlie vnímavý; objavoval a skúmal každého tak, ako to väčšina ľudí nedokáže, alebo si aspoň nedá tú námahu. Charlie píše listy "priateľovi" o svojom živote a pocitoch, vylieva si srdce nie zrovna denníčkovým spôsobom a je úprimný. Je smutný, šťastný, zmätený, smutný a zase smutný. Neskrýva sa, všetko povie na rovinu, bez zveličujúceho efektu. Nehrá sa na štýlového frajera so športovou mikinou a závislosťou na alkohole či drogách. A hotovo, BUM. Prečo ho potom nikto neberie takého, akého je? Prečo potrebuje pretvárku a masku k tomu, aby bol obľúbený, alebo aspoň do tej miery, že každú druhú prestávku neskončí s hlavou v záchode?

Charlie je dosť svojský, má neobyčajný pohľad na svet, a i keď pod vplyvom nadrogovaných brownies a návale úprimnosti, (,,Highschool? Bullshit.") bol nazvaný wallflowerom. Pozorovateľom. Objavovateľom. Vidí, chápe. Dokazuje, že nech ste akýkoľvek skvelý človek, vždy sa nájdu ľudia, pre ktorých nie ste dostatočne skvelý. No na druhej strane dokazuje, že prídu zaslúžene aj ľudia, pre ktorých ste viac ako skvelý. V tomto prípade Patrick a Sam. Ach jaj, ako ich oboch zbožňujem. Patrick, rebelský, 

úžasný a vtipný, gej, ešte lepší kamarát a krásna Sam. Atmosféru dopĺňa skvelá hudba (odporúčam vypočuť si Charlieho playlist, ktorý im daroval, nájdete ho hocikde na YouTube, Spotify, 8tracks... pod menom One Winter. A filmový soundtrack... ach. Je tu dokonca aj Rocky Horror Show.)

Ja ani neviem, čo povedať. Charlieho malé tajomstvá je jedna z mojich najobľúbenejších kníh, ktoré ma neprestanú baviť ani po tisícich re-readingoch. Zatiaľ síce boli iba dva, ale som blízko k pointe, right? K čítaniu si pustite One Winter a soundtrack, keď dočítate, tak rovno film. A čakajte na ten nekonečný moment.

Aristotles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru

Originálny názov: Aristotle and Dante discover secrets of the universe

Autor: Benjamin A. Sáenz

Vydavateľstvo: Slovart (Knihu si môžete kúpiť TU)

Počet strán: 367

Goodreads hodnotenie: 4.33/5
Moje hodnotenie: váham, ale... ★★★★☆

Anotácia: TU

ČO SI MYSLÍM?

Ariho a Danteho som prvýkrát čítala pred vyše rokom, v anglickom origináli. Je to jedna z najľahších kníh v angličtine, ktoré som kedy čítala, a čo ma najviac očarilo? Moje o rok mladšie ja bolo nadšené z obsahu, krásy myšlienok a postáv, ktoré autor vtesnal do cca 300 strán, navyše na to nepotreboval synonymický slovník anglického jazyka, zastaralé klišé slová ani preumelkované súvetia na pol strany. Síce to všetko mám rada, ale to teraz bokom... Fascinujúce, nie?

No druhý krát to už nebolo také fascinujúce ako prvý krát. Často (na môj vkus až príliš často) som narážala na pasáže, ktoré boli totálne mimo reality, neprirodzené a jednoducho... rozčuľujúce. Nepridávala tomu ani hlavná postava, Ari Mendoza - mexický tínedžer žijúci v susedstve, bez kamarátov a zložitými pocitmi, ktorým ani sám nerozumie. Príliš milovaný, neschopný vracať city v dostatočnej miere, s milujúcimi rodičmi a bratom vo väzení. Nebol by to taký zlý opis postavy, keby niet niektorých maličkostí: Ari sa utápal v sebaľútosti približne každú druhú stranu, vkuse niekoho neznášal za to, ako ho miluje, správal sa povrchne ku každej živej osobe a hral sa na tragického hrdinu, ktorému nikto nerozumie a nemá rád. A aký bol k Dantemu! Ten si ho ani prinajmenšom nezaslúžil. Nasrala som sa, keď hodil jeho skicár cez celú izbu. Dante... Dokonalý. Citlivý, milý, a ako sa nazval, hotový bestfriend material. Driemal v ňom umelec, mal cit pre všeličo možné a mal skvelých rodičov, ktorí ho akceptovali takého, aký je. A NEĽUTOVAL SA, aj keď mal na to občas dôvody.

Približne v polovici knihy Dante zistil, že túži bozkávať chlapcov viac ako dievčatá. Potom prišla tá realistickejšia stránka, kedy Dante zaplatil za to, že ľudia majú predsudky. Mal dobrú pointu: prečo človek nemôže milovať jednoducho osobu, nezávisle od pohlavia?

Keď som čítala prvú polovicu knihy, mala som pocit, že knihe dám tak dve hviezdičky. Bola som sklamaná. Ari mi spôsoboval nervy snáď každým slovom, čo povedal. Bolo to celé umelé, nereálne, nezáživné. A potom to prišlo. Zlom, keď som sa nedokázala odtrhnúť. Ari si začal niečo uvedomovať, vrátil sa na scénu Dante, dej nabral grády. Zase som spätne pochytila staré čaro, ktoré som cítila ešte pred pol rokom, keď som to čítala prvý krát. Aristotles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru nie je kniha, ktorá vás má očariť svojím epickým príbehom. Nie, príbeh je úplne simple. Má vo vás vyvolať pocity. Cítiť hnev (splnené), lásku (splnené), nespravodlivosť (splnené), jednoducho... žiť v atmosfére, vnímať ju naplno, cítiť páľavu letného amerického predmestia a cítiť to isté, čo Dante s Arim v púšti, ležiac na púšti obklopení holým nebom plným hviezd. Ako to autor dokázal? Nemám tušenia. Ale verte mi, Ari a Dante stoja za prečítanie.

 

 

Čítali ste niektorú z týchto kníh? Aký máte názor?

Continue Reading...

Nostalgia v podobe detských kníh

Každý knihomoľ, ktorý bol knihomoľom už od plienok, si pamätá nejaké tie príbehy, ktoré sa zakorenili v jeho detskej mysli, stali sa častým predmetom hier a ako rástol, zároveň rástla láska pre knihy a nadšenie pre príbehy. Nebudem sa tváriť, že ja som sa nehrala na Pippi (dokonca som mala parochňu!) alebo nepobehovala po byte pod menom Ronja s dreveným mečom, ktorým som urobila ryhu na stene. Ale to už trochu predbieham... Poďme postupne. Niekedy by som úplne vrátila čas, pretáčala a pretáčala dozadu... Avšak stroj času ešte nie je plne k dispozícii (takmer som tomu verila, keď som videla epizódu z Phineasa a Ferba, ale Candace to zase pokazila), a aj keby bol, ktovie, či by som sa odvážila zahrávať sa s časom? Nič, idem na môj symbolicky 7 bodový zoznam.

1. Klasické Dobšinského rozprávky. Soľ nad zlato, Ako šlo vajce na vandrovku, Traja zhavranení bratia... Kto už na nich nevyrastal? Mali sme doma ešte staré vydania tých obrovských kníh, ktoré voňali ako antikvariát. Škoda že neviem kde sa momentálne nachádzajú! Najviac si z nich pamätám od babky, vždy keď sme u nej spali, čítala ich pri svetle malej lampičky tak dlho, až kým sme nezaspali. Taktiež som počúvala veľa na CD, v rozhlase alebo pozerala v telke.

2. O psíčkovi a mačičke. Ooooch, to bolo skvelé. Mohla som to čítať, pozerať a počúvať stále dokolečka, nikdy ma to neomrzelo.

3. Malý princ. Dá sa to nazývať vôbec rozprávkou? Ako mladšia som si tú message neuvedomovala, ale... Aaaach, ako len milujem Malého princa. Je mi známy najmä z cédečka, ale aj knihu som čítala veľakrát. Považujem ju za jednu z najlepších kníh, čo som čítala. A to mi verte, čítala som ich dosť.

4. Emil z Lönebergy, Pippi dlhá pančucha, Grétka a Betka, Leto na ostrove Saltkrakan... proste Astrid Lindgrenová. Emil bol úplne prvá dlhšia kniha s menšími písmenkami, ktorú som prečítala sama. A na Pippi som poriadne fičala, jej štýl bol pre mňa nezameniteľný a bola to rebelka, a badass hrdinky sú predsa korenie každého príbehu, je tak?

5. Charlie a továreň na čokoládu. Neskutočne zlatá super knižka od Roalda Dahla o chudobnom obetavom chlapcovi, ktorá nikdy neomrzí svojím humorom a originalitou. A film s Johnnym Deppom v hlavných úlohách... no kto by to nepoznal?

6. Kniha džunglí. Nesmierne rada som čítala príbehy o Mauglím a jeho dobrodružstvách v džungli. Neskutočne ma to fascinovalo. Mala som síce iba takú tenkú veľkú knihu s Disney obálkou (moja prvá filmová obálka B)), ktorej príbeh bol skrátený a v určitých miestach riadne osekaný, ale netrápilo ma to o nič viac, ako či sa Mauglí píše s i alebo y. 

7. Knihy od Jacqueline Wilsonovej. To najlepšie a najrozsiahlejšie nakoniec. Kto by ich nepoznal? Polička Wilsonovej udrie do očí každému, kto vkročí do detského oddelenia pre dievčatá v kníhkupectvách. Cukrová vata, Moja sestra Jodie, Darebáčky, Diamantky, Polnoc, Tracy Beakerová... Fičala som na nich nonstop, čítala som ich dokola a dokola a aj tak vyzerajú. Wilsonová rieši problémy dospievajúcich dievčat, častokrát spojené s rozvodom rodičov, chudobou, ukazovala že nie všetky rodiny musia byť ukážkové a že nie každý má v živote šťastie... Proste skvelé. 

Aké detské knihy utkveli v pamäti vám?

 

Continue Reading...