My ostatní tu len tak žijeme | Patrick Ness

By: bbrbck on nedeľa, apríla 24, 2016

Share it Please

Tweet

Originálny názov: The Rest Of Us Just Live Here
Autor: Patrick Ness
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 285
Goodreads hodnotenie: 3.81/5
Moje hodnotenie: 3.5/5


ANOTÁCIA
Čo ak nepatríš medzi vyvolených? Čo ak nemáš za úlohu bojovať s nemŕtvymi, alebo s duchmi požierajúcimi duše, alebo s čímkoľvek, čo má na svedomí neznáme modré svetlo a všetkých mŕtvych nezávislákov? 
Možno si aj ty presne ako Mikey, ktorý chce len zmaturovať, ísť na maturitný ples a konečne nabrať odvahu a pozvať dievča na rande, skôr ako niekomu zasa napadne vyhodiť ich školu do vzduchu.
Pretože niekedy sú proste aj dôležitejšie problémy ako tohtotýždňový koniec sveta. Dokonca aj vtedy, ak Mikeyho najlepšieho kamoša pokladajú všetky mačky z okolia za svojho boha.

ČO SI MYSLÍM?

Toto je v poradí druhý román od Patricka Nessa, ktorý vyšiel z brán Slovartu. Prvým bol, ako inak, Sedem minút po polnoci, ktorý vyrazil dych mnohým čitateľom, ktorí knihu zhltli v priebehu pár hodín (vrátane mňa) a všade okolo len samé dobré chýry a chvály. Vydanie 7MPP nasadilo Patrickovu latku poriadne vysoko a moje očakávania... nuž, ešte vyššie. Čakala som, že My ostatní tu len tak žijeme bude fenomén, ktorý jednoducho nebudete môcť prestať čítať a totálne vám vyrazí dych.
Nuž, asi som sa trochu prerátala. Napriek tomu to však bola dobrá kniha. Bol to oddych, príjemne mi ubudáli kilometre a krátil sa čas, ktorý som musela presedieť vo vlaku. A teraz už k pointe: čím bola kniha dobrá?

Predovšetkým svojou výnimočnosťou. Patrick opäť vymyslel niečo, čo je nebežné, nestretávate sa s tým v každej druhej knihe. Napísal akoby dve knihy zároveň v jednej, ktoré spájala jedna zápletka. Jedna nadprirodzená udalosť. Jeden spoločný osud. A k tomu všetkému dve skupiny hrdinov. A musím uznať: Patrick to vymyslel priam geniálne. Narážky na to, ako v každej druhej knihe musí byť skupinka hrdinov, ktorým mihom okamihu leží na pleciach váha celého sveta - a woohoo, šup do akcie, musia bojovať za šľachetné dobro, zničiť všetko zlo a zachrániť svet! V podstate Supermanovia bez eska a bez plášťa. Vždy tu boli hrdinovia a záporáci. No pomyslel niekto na neutrálne postavy, ktoré sú v príbehoch odsúvané bokom, lebo nikoho nezachraňujú, nestrieľajú, neovládajú mágiu, nevyťahujú lightsabery ani neriešia problémy, ako zachrániť priateľa z rúk diabolských obrov? Nie. Nikto na nich nepomyslel, až na Patricka, ktorý si veľmi nenápadne urobil zo starého zabehnutého systému srandu.

Čitateľ bol začiatkom každej kapitoly oboznámený s nadprirodzeným dianím a akčnejšou časťou príbehu, ale bolo to vyriešené veľmi jednoducho: v dvoch-troch vetách bolo napísané, čo by sa asi tak v príbehu stalo, keby boli hlavnými hrdinami Nezávisláci - tzv. hrdinovia príbehu, ktorí všetkých zachránia. Nápadne pripomínali hipsterov - mená z päťdesiatych rokov (no povedzte že nie, Kerouac, Satchel, Dylan...), dlhé kabáty po starých rodičoch, staré pletené svetre, žiaden internet, atakďalej. Proste odvážni superschopní hipíci. 
No tých bokom, pretože Patrickov pohľad na príbeh nebol cez ich oči. Zaostril na hrdinov bez hrdinstva, vrstvu, ktorá sa zaobíde bez bezpodmienečného zachraňovania sveta, teda normálnych tínedžerov, študentov strednej školy v maturitnom ročníku, ktorí túžia len zmaturovať, vyletieť zo stereotypu malého mestečka, zmiznúť na vysokú a začať odznova. Skupina priateľov, ktorá čitateľovi automaticky pripadá nedôležitá, lebo nemá žiadne špeciálne poslanie ako Nezávisláci, práve naopak zohráva veľkú úlohu. Symbolickú. 

Vraj: Každý máme niečo. Každý ma nejaký problém, niečo, čokoľvek, váhu na pleciach. Niekedy to je akoby vám len niekto položil ruku na rameno, niekedy to snáď je, akoby vám na pleciach ležala váha celého sveta. A nemusíte pritom riešiť ani problémy, pri ktorých je očakávané, že riešite, keď máte pocit takej váhy na pleciach: Patrick vložil do úst niektorej postavy (klamala by som, keby som vedela akej) slová: Každý máme niečo. 
To "niečo" hlavnej postavy, Mikeyho, syna politickej kandidátky a opilca, brat dvoch dievčat, roky nešťastne zamilovaný, je psychika. Bojuje s úzkosťou, obsedantno-kompulzívnou poruchou a množstvom démonov, ktoré ho desia. Mel, Mikeyho sestra, je vyliečená pacientka anorexie a nedá sa povedať, že je úplne v poriadku. Henna, krásne dievča, objekt Mikeyho lásky, bojuje taktiež, sama so sebou a tým, čo vlastne chce. Jared sa zmieruje so svojím osudom, božským pôvodom a kopou tajomstiev. A je tu aj Nathan...tajomná postava,

A všetko je to vytrhnuté z reálneho života, až priveľmi. Tak to ozaj býva. Nie každá láska vyjde, nie každý nápad dosiahne cieľ, nie každé priateľstvo má šťastný koniec. Každý má na chrbte neviditeľné bremeno, ktorému čelí. A to je práve ten moment, keď si uvedomíte, že nielen záchranci sveta sú hrdinovia.
Tak, toľko k pozitívam. Občas príbehu chýbala pútavosť, bol predvídateľný a, nuž, hlavný hrdina mi tak trochu liezol na nervy, lebo som ho celkom chápala. A možno to bol ten problém. Avšak niektoré ostatné postavy boli veľmi vydarené. Trebárs zo štvrtiny boh Jared, sassy Mel, desaťročný Mŕtvy dych či severská černoška Henna. I keď mala táto kniha niečo do seba, navonok to pôsobilo ako priemerná Young Adult-ka. Nič vás neprekvapilo, nemalo to grády a na môj vkus, Patrick nechal priveľa dverí otvorených. Písal veľmi jednoduchým štýlom, ale nerobilo to problém, a tak sa stalo to, že som ani nevedela ako, polovica bola za mnou.

My ostatní tu len tak žijeme nebolo žiadne prevratné dielo, i keď zachovalo dôležitú pointu a zvýraznilo fakt, že každý môže byť hrdinom. A taktiež to, že Patrick Ness to so spisovateľským perom vie.