Poznáte tie obrázky z internetu, kde je na bielom pozadí čiernym písmom napísané: 8 planets, 6 000.000.000+ people and I am still single?
Mnohí z vás také fotky likli/rebbloggli, alebo čo chcete iba kvôli tomu, že
obrázok má pekný dizajn alebo len preto že je to holá pravda. A viac sa tým
nezaoberali, listovali v príspevkoch ďalej.
Ale ja som sa zase ako obvykle nad tým pozastavila a nebola
by som to ani ja, keby som skončila iba pri fakte, že som single. Som, ale
momentálne ma to nezaujíma. Možno trochu.
Skončila som pri tom, že byť single má niečo s osamelosťou.
A tá niečo so samotou.
Sami nie ste nikdy; je tu ešte 7 miliárd ľudí.
Niekde medzi nimi sú aj vaši dvojníci či vaše spriaznené duše. Možno si
myslíte, že ste sami, keď ste jediný človek v dome. Nie ste, vaši susedia sú
bližšie, než by sa mnohým páčilo. Prechádzte sa parku a vedľa vás nikto
nekráča. Ste sami? Nie. Niekde blízko je určite nejaký človek, ktorý má podobné
pocity ako vy: myslí si, že je sám.
Ja som mávala pocit samoty veľmi často. Dnes je to už o
niečo menej, ale stále sa mi to stáva. Veľakrát sa mi to stane aj v miestnosti
plnej ľudí. Mám pocit akoby som bola od nich na míle vzdialená, pritom sú ani
nie meter odo mňa.
Snažím sa preto naväzovať kontakt s ľuďmi, aby som sa
nemusela zaoberať svojimi pocitmi osamelosti. Nakoniec aj tak skončím tak, že
si vyrobím nejaký iba mňa hodný trapas a odídem niekam do najtmavšieho kúta miestnosti a
tvárim sa, že neexistujem a presviedčam sama seba, že osamelosť je iba pocit.
Lebo JE to iba pocit. Kľudne si to môžte aj namýšľať. Alebo
aj nie: keď sa ma niekto opýta: “Čo si taká sama?” alebo “Čo si taká
smutná?”
proste nahodím falošný úsmev a
odpoviem, že nie som. Oni vám uveria a odídu. Tomuto na ľuďoch nechápem: opýta
sa vás takúto blbú otázku, na ktorú by vedel odpovedať aj sám a keď mu
zaklamete (a je jasné, že je to klamstvo) tak sa ďalej nestará a ide preč.
Viem, že každý máva takéto pocity. Alebo aspoň obdobie. Predstavte si malú
triedu s cca 10 ľuďmi. Všetci sú ticho, lebo sa cítia osamelo – a pritom sú
obklopení ľuďmi, s ktorými by sa vedeli porozprávať. Nikto z nich sa nepremôže
a neotvorí ústa, pritom každému by bolo lepšie.
Práve v tom to je, myslím. Ale možno zase priveľa myslím, ako
vždy. Musíte to proste prekonať. Ako keď sa zahryznete do niečoho odporného a
musíte to prekúsať a nakoniec prehltnúť. Ja viem, mne sa to veľmi ľahko povie,
dávam rady druhým a pritom sama neviem čo so sebou. Toto mám už z časti za
sebou, preto vám sem dám veci, ktoré mi pomohli.
1. Nebojte sa prehovoriť.
Vec, ktorá rozhodne pomáha pri osamelosti, je rozhovor s
inou osobou. Ale to neplatí pri všetkých, takže:
2. Nájdite si osobu/osoby, ktorým môžete dôverovať a
porozprávať sa s nimi, pričom vám neukážu prstom na dvere.
To je obvzlášť dôležité. Nemôžete iba tak zastaviť človeka,
s ktorým sa rozprávate iba ak musíte a vešať mu na nos svoje problémy. Stačí
kľudne jeden človek, ktorý vám rád pomôže.
3. Rozptýľte sa.
Robte niečo, čo vás baví. Pre mňa je to písanie a
blogovanie, je mi najlepšie keď sa môžem vyrozprávať na blogu alebo vytvoriť
nové postavy, ktoré nikto nepozná a zaradiť do príbehu. Môže to byť aj sport,
čítanie, kreslenie… Proste hocičo, čo vás baví a vidíte v tom zmysel.
4. Hudba
Jedna z vecí, ktorá mi skutočne pomáha, je hudba. Dám si do
uší slúchadlá a vymažem svet okolo seba.
5. Čítanie
Funguje to podobne, ako hudba. Je to niečo ako portál zo
skutočného sveta do toho vymysleného. Je odľahčujúce riešiť cudziu osamelosť a
problémy ako svoje.
6. Beh/prechádzka
Najlepšie sám. Je to troche zvláštne, že liek na osamelosť
je samota, ale tu je to tak. Pri behu/prechádzke prídem na iné myšlienky a keď
sa opäť dostanem do spoločnosti, je mi lepšie. Lepšie myšlienky ako na
prechádzke vás napadnú jedine na záchode alebo v sprche.
Dúfam, že som aspoň niektorým pomohla. Osamelosť je pocit,
ktorý si vytvárame sami a poraziť ho môžeme tiež iba sami. Ak máte ešte nejaké
pomocné typy, rada sa dozviem niečo nové. :)
