Poznáte tie obrázky z internetu, kde je na bielom pozadí čiernym písmom napísané: 8 planets, 6 000.000.000+ people and I am still single?
Mnohí z vás také fotky likli/rebbloggli, alebo čo chcete iba kvôli tomu, že
obrázok má pekný dizajn alebo len preto že je to holá pravda. A viac sa tým
nezaoberali, listovali v príspevkoch ďalej.
Ale ja som sa zase ako obvykle nad tým pozastavila a nebola
by som to ani ja, keby som skončila iba pri fakte, že som single. Som, ale
momentálne ma to nezaujíma. Možno trochu.
Skončila som pri tom, že byť single má niečo s osamelosťou.
A tá niečo so samotou.
Sami nie ste nikdy; je tu ešte 7 miliárd ľudí.
Niekde medzi nimi sú aj vaši dvojníci či vaše spriaznené duše. Možno si
myslíte, že ste sami, keď ste jediný človek v dome. Nie ste, vaši susedia sú
bližšie, než by sa mnohým páčilo. Prechádzte sa parku a vedľa vás nikto
nekráča. Ste sami? Nie. Niekde blízko je určite nejaký človek, ktorý má podobné
pocity ako vy: myslí si, že je sám.
Ja som mávala pocit samoty veľmi často. Dnes je to už o
niečo menej, ale stále sa mi to stáva. Veľakrát sa mi to stane aj v miestnosti
plnej ľudí. Mám pocit akoby som bola od nich na míle vzdialená, pritom sú ani
nie meter odo mňa.
Snažím sa preto naväzovať kontakt s ľuďmi, aby som sa
nemusela zaoberať svojimi pocitmi osamelosti. Nakoniec aj tak skončím tak, že
si vyrobím nejaký iba mňa hodný trapas a odídem niekam do najtmavšieho kúta miestnosti a
tvárim sa, že neexistujem a presviedčam sama seba, že osamelosť je iba pocit.
Lebo JE to iba pocit. Kľudne si to môžte aj namýšľať. Alebo
aj nie: keď sa ma niekto opýta: “Čo si taká sama?” alebo “Čo si taká
smutná?” proste nahodím falošný úsmev a
odpoviem, že nie som. Oni vám uveria a odídu. Tomuto na ľuďoch nechápem: opýta
sa vás takúto blbú otázku, na ktorú by vedel odpovedať aj sám a keď mu
zaklamete (a je jasné, že je to klamstvo) tak sa ďalej nestará a ide preč.
Viem, že každý máva takéto pocity. Alebo aspoň obdobie. Predstavte si malú
triedu s cca 10 ľuďmi. Všetci sú ticho, lebo sa cítia osamelo – a pritom sú
obklopení ľuďmi, s ktorými by sa vedeli porozprávať. Nikto z nich sa nepremôže
a neotvorí ústa, pritom každému by bolo lepšie.
Práve v tom to je, myslím. Ale možno zase priveľa myslím, ako
vždy. Musíte to proste prekonať. Ako keď sa zahryznete do niečoho odporného a
musíte to prekúsať a nakoniec prehltnúť. Ja viem, mne sa to veľmi ľahko povie,
dávam rady druhým a pritom sama neviem čo so sebou. Toto mám už z časti za
sebou, preto vám sem dám veci, ktoré mi pomohli.
1. Nebojte sa prehovoriť.
Vec, ktorá rozhodne pomáha pri osamelosti, je rozhovor s
inou osobou. Ale to neplatí pri všetkých, takže:
2. Nájdite si osobu/osoby, ktorým môžete dôverovať a porozprávať sa s nimi, pričom vám neukážu prstom na dvere.
To je obvzlášť dôležité. Nemôžete iba tak zastaviť človeka,
s ktorým sa rozprávate iba ak musíte a vešať mu na nos svoje problémy. Stačí
kľudne jeden človek, ktorý vám rád pomôže.
3. Rozptýľte sa.
Robte niečo, čo vás baví. Pre mňa je to písanie a
blogovanie, je mi najlepšie keď sa môžem vyrozprávať na blogu alebo vytvoriť
nové postavy, ktoré nikto nepozná a zaradiť do príbehu. Môže to byť aj sport,
čítanie, kreslenie… Proste hocičo, čo vás baví a vidíte v tom zmysel.
4. Hudba
Jedna z vecí, ktorá mi skutočne pomáha, je hudba. Dám si do
uší slúchadlá a vymažem svet okolo seba.
5. Čítanie
Funguje to podobne, ako hudba. Je to niečo ako portál zo
skutočného sveta do toho vymysleného. Je odľahčujúce riešiť cudziu osamelosť a
problémy ako svoje.
6. Beh/prechádzka
Najlepšie sám. Je to troche zvláštne, že liek na osamelosť
je samota, ale tu je to tak. Pri behu/prechádzke prídem na iné myšlienky a keď
sa opäť dostanem do spoločnosti, je mi lepšie. Lepšie myšlienky ako na
prechádzke vás napadnú jedine na záchode alebo v sprche.
Dúfam, že som aspoň niektorým pomohla. Osamelosť je pocit,
ktorý si vytvárame sami a poraziť ho môžeme tiež iba sami. Ak máte ešte nejaké
pomocné typy, rada sa dozviem niečo nové. :)
Krásně napsané.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem. :)
OdstrániťZaujímavý článok a hlavne pravdivý :) Azda by som ešte upozornila na fakt (aj keď je mierne od témy) , že medzi samotou a osamelosťou je rozdiel. Aspoň z istého uhla pohľadu. Samota nemusí byť vždy zlá. Práve naopak; je to čas, kedy človek vypne, relaxuje, trošku sa zregeneruje a načerpá silu z ticha. Aj keď to závisí od osobnosti.
OdpovedaťOdstrániťPardon za kecačky :-P
However, thumbs up! ☺
http://inspiredreamer.blogspot.sk/
Súhlasím, ja som často rada sama. Ďakujem :D
OdstrániťAhoj :) zaprvé ti chci poděkovat za komentář, respektive komentáře. Moc mě potěšily. Jsem vděčná za každého nového čtenáře a budu se snažit, abych svými dalšími příspěvky nezklamala. :D Zadruhé musím bezpodmínečně reagovat na tento článek, jelikož je - a to nekecám - celý o mně. Jsem vlk samotář a jednou za měsíc, v tom ryze ženském období, mě to opravdu deprimuje. Kdykoli jindy si ve své samotě docela libuji. Samozřejmě jsem single a nemám ani moc přátel. Na světě jsou asi tři, čtyři skuteční kamarádi, kterým bych svěřila i to nejhlubší tajemství. A nikdo jiný už není. Ale to nevadí, protože si vystačím, když můžu psát, číst, poslouchat hudbu, kreslit, chodit na procházku do lesa nebo do parku a vydávat to všechno za svůj soukromý svět. Vytvářím postavy, které jsou jako já, a připadá mi, že díky tomu nejsem tolik sama. Je to směšné a smutné, ale my melancholičtí introverti, nervózní při každém ústním projevu či veřejném vystoupení, jsme už asi takoví. Zahájit rozhovor u mě nebývá až tak velký problém, je-li k tomu dobrý důvod (např. ve škole, na semináři), přesto se nakonec vždycky nějak stáhnu stranou do svého klídku a bezpečí vlastní ulity. Možná jsem náročná a rozumím si jen s málo lidmi a možná jsem taky případ pro psychiatra. :D Stejně tak můžu říct, že jsem prostě svá. ;-)
OdpovedaťOdstrániťMyslím si, že je oveľa lepšie mať pár naozaj dobrých priateľov, ktorým na tebe záleží ako desiatky falošných :) Inak s tebou poväčšine súhlasím. Ďakujem aj ja za komentár :)
OdstrániťJe to tak, stačí pár opravdu dobrých přátel, ale bohužel i takoví se můžou odcizit. Jednou přijde chvíle, kdy každý začne studovat na jiné škole, a najednou už není tolik příležitostí se vídat, povídat si. Zničehonic uběhne moře času a člověku dojde, jak dlouho už se neviděl s někým, kdo pro něj dřív býval doopravdy důležitý... No, nechci tu rozvádět zdlouhavé filozofické úvahy. :D Už toho radši nechám.
OdstrániťTo ešte veľmi neviem posúdiť, zatiaľ som iba na strednej. Ale podobne to vyzeralo, keď som odišla zo základky. Prestala som sa stretávať s kamarátkami a aj teraz, keď sa niekedy stretneme, to už nie je ono.
OdstrániťA nie, kľudne rozvádzaj filozofické debaty ďalej :D Každý koment poteší. :)
Pátý bod podle mě hodně pomáhá. Člověk ví, že svět nevidí tak, jak ho vidí, sám. Že jsou jiní, kteří ho vidí stejně.
OdpovedaťOdstrániťPresne :)
OdstrániťChválim blog aj článok. Skvelo napísané :)
OdpovedaťOdstrániťTento pocit osamelosti mám často. A paradoxne práve medzi ľudmi. Mám pocit, že si s nimi nerozumiem a často keby som mala prísť k ním a zapojiť sa do debaty, iba by som sa vtierala. Dosť zlý prístup viem.
Človek je tvor spoločenský...hm no asi nie som človek :D
Samota je moja kamarátka. Dobre sa takto premýšľa a prichádza veľa nápadov :) Radšej inteligentná samota ako primitívna spoločnosť v niektorých prípadoch.
Úplne súhlasím, ja som taká istá :) Tiež mám pocit, že sa neustále niekomu vtieram.
OdstrániťMedzi samotou a osamelosťou je rozdiel, samota je príjemná, osamelosť už tak veľmi nie. Trpela som osamelosťou dosť dlho, vlastne asi 3/4 roka a nie je to príjemné. Navyše, študujem v BA a som na intráku, domov to mám 3 hodiny a bola som v takom období, kedy som sa dobre cítila len doma s rodinou. Nejde ani tak o to nebáť sa prehovoriť, aspoň v mojom prípade to tak nebolo, s ľuďmi, ide skôr o to, s akými ľuďmi sa človek rozpráva. Ja som mala tieto pocity práve preto, že som nemohla nájsť ľudí na rovnakej vlnovej dĺžke, ako som bola ja. Prednedávnom sa to konečne ale trochu napravilo, našla som si osoby, vďaka ktorým sa necítim až taká osamelá a necítim sa ako sama proti svetu. Viem, že keď mám tieto svoje čierne chvíľky, sú nablízku a dokážu ma rozptýliť. Inak, čo sa týka tých bodov, beh je moja obľúbená relaxačná aktivita. Ak sa spojí s hudbou (lebo keby som sa počula dychčať, nevedela by som behať), tak je to geniálny liek na takéto duševné choroby. Zbožňujem ho a neviem sa dočkať, kedy príde jar :) Opäť pekný článok a myslím, že tie body si presne trafila, teda aspoň na mňa sedia :)
OdpovedaťOdstrániť