Všetky podoby detstva aneb ďalší zo zvláštnych príbehov | Oceán na konci ulice (N. Gaiman)

By: bbrbck on sobota, septembra 05, 2015

Share it Please

Tweet

Originálny názov: The ocean on the end of the lane
Autor: Neil Gaiman
Počet strán: 186
Jazyk, v ktorom som čítala: slovenský
Vydavateľstvo: Slovart 2014
Hodnotenie: ★★★☆☆
Ďakujem e-shopu PreŠkoly za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť TU. 

ANOTÁCIA
Jedného dňa, keď bol Neil Gaiman sám doma, jeho manželka práve niekde koncertovala, rozhodol sa, že si skráti čakanie a napíše pre ňu poviedku. Postupne však z poviedky vznikol román Oceán na konci ulice, v ktorom sa hlavný hrdina chystá na pohreb a vracia sa na miesta svojho detstva. Voľné chvíle pochmúrneho dňa vypĺňa potulkami po bývalom detskom kráľovstve. Vyberie sa až na samý koniec svojej ulice, kde ešte stále stojí farma Hempstockovcov, a stretne sa so starou pani Hempstockovou, matkou svojej kamarátky z detstva Lettie Hempstockovej, dá si čaj a odíde k jazierku s kačkami, ktorému Lettie hovorila oceán...

RECENZIA
Čo by som k tejto knihe napísala? Stále neviem, čo si o nej mám myslieť. Bola taká zvláštna. Zvláštnejšia než čokoľvek, čo som kedy čítala. Tu je kratší zoznam vecí, čo knihu robilo zvláštnou:
1. Hlavná postava nemala meno. 
2. Mal iba sedem rokov.
3. Bola tam blcha premenená do podoby človeka, presnejšie diabolskej opatrovateľky.
4. Diali sa tam veci, ktoré Neil nikdy nevysvetlil. Také divné a desivé veci, že som vlastne aj rada, že to nevysvetlil.
5. Oceánom bolo "obyčajné" jazierko.
6. Rodina Lettie Hempstockovej si pamätala vznik Mesiaca. A vznik tohto sveta. Boli jedni z mála, čo vedeli.
Toto je iba stručne povedané, tých divných vecí tam bolo omnoho, omnoho viac. Hlavná postava, sedemročný chlapec bez mena, sa nám najskôr predstaví ako starší muž po štyridsiatke, ktorý prišiel hľadať dávno zabudnutú farmu pri jeho starom dome. Doviedla ho tam beznádej, strach a veľa iných dôvodov, ktoré nikto, vrátane jeho samého, nepozná. Prišiel v ňom ten sedemročný chlapec, ktorý nikdy nezabudol na veci, ktoré sa diali, keď si myslel, že je neporaziteľný. Idú vám dokopy telo štyriadsiatnika a duša sedemročného chlapca dokopy? No, ak aj nie, vitajte v spisovateľskom kútiku Neila Gaimana. 
Sadá si na lavičku pri jazierko, ktoré kedysi preňho bývalo oceánom. Sedí, hľadí na hladinu a vtom sa mu všetko vráti. Kto je Lettie Hempstocková? Ako sa ocitol na farme hempstockovcov, ktorá nepozná čas?
Fajn, dosť záhadných otázok na tému príbehu. Neviem, akými ďalšími prídavnými menami by som mohla túto knihu opísať. Zvláštna. Záhadná. Miestami desivá. Pravdou však je, že ma celkom sklamala. Čakala som niečo oveľa viac, a celé ma to prekvapilo. Čakala som nejaký ľahký milý román, kde hlavný hrdina spomína na detstvo. Ha-ha, opäť som sa mierne sekla. Ale na druhej chápem, prečo je Neil Gaiman uznávaný a vychvaľovaný spisovateľ; aj keď bol Oceán na konci ulice miestami nudný, nedokázala som sa nudiť. Okrem toho, bolo tam množstvo krásnych myšlienok, pár z nich vám aj napíšem. A - ak máte radi mysteriózne, zvláštne, neopísateľné príbehy - odporúčam vám siahnuť práve po tomto. Hodnotenie bolo ťažké určiť, pretože Oceán nebol zlý, na druhej strane ani taký dobrý aby som mu dala 5*, jednoducho mi nesadol. Nakoniec som dala tri * a prišla na to, že Oceán nie je druh knihy pre mňa. 

CITÁTY Z KNIHY
,,Detské spomienky sú niekedy zahmlené a pochované pod udalosťami, ktoré sa stali neskôr, asi ako hračky zabudnuté na dne prepchatej skrine, nikdy sa však celkom nestratia."
,,Rôzni ľudia si pamätajú tie isté veci rôzne. Nenašiel by si ani dvoch, čo si ich pamätajú rovnako, nech tam už boli alebo nie. Postav sa vedľa druhého a stále bude medzi vami priepastný rozdiel."
,,V tom, aký si človek, sa nedá prejsť alebo prepadnúť."

★★★☆☆

 Čítali ste Oceán na konci ulice? Máte radi záhadné príbehy?