sobota 21. mája 2016

Troye Sivan vo Viedni!

Share it Please
Dnes napíšem niečo zo skutočného života. Žiadna recenzia, zoznam, názor. Nič také; oboznámim vás so zážitkom, na ktorý asi do konca života nezabudnem, pokiaľ teda nedostanem Alzheimera. Bolo to presne 2 týždne dozadu, vo Viedni. Možno ste to zaregistrovali na mojom instagrame... Ladies and gentlemen, Troye Sivan!
Dobre, možno vás to nezaujíma, ale pevne budem veriť, že aspoň trošku áno.
Pokiaľ ma poznáte, viete, aký mám k nemu postoj. Zbožňujem ho, ako aj jeho hudbu, vedela by som to počúvať navždy. Má pre mňa zvláštny citový význam. Troye, pokiaľ ho nepoznáte je 19-ročný spevák, začínajúci pôvodne ako YouTuber, úspešný autor albumu Blue Neighbourhood, ktorý prezentoval aj na turné. Na turné, ktorého som mala príležitosť byť hoci len malou súčasťou.

Čo už len o tom napísať? Bolo to neuveriteľné. Neskutočné, úžasné, wow, stále nemám slov. 

Astrid S
Tak od začiatku: koncert bol v pivovare. Áno, v pivovare. Ale pivo sme ani len nevideli, aj keď tam bolo mierne cítiť kvasnice. Kým sme prišli, bála som sa, že tam bude tlačenica po koniec ulice, milión ľudí, z ktorých mám paniku a stres. Našťastie sa moje predstavy nenaplnili; nebolo to vôbec také zlé, všetci sedeli pri hlavnej bráne, opretí o plot, všetci vyzerali nesmierne pekne, veď viete, také tumblr publikum. Našťastie aj počasie bolo bez obáv, bolo krásne. Navyše tam bolo strašne veľa zlatých ľudí, ktorým ste sa mohli bez obáv prihovoriť. Niežeby som to urobila. Bola som prekvapená, koľko tam bolo Čechov a Slovákov, takisto Maďarov. Ak to niekto z nich číta, ozvite sa! 
Bola som s pár kamarátkami a so sestrou, čakanie ubiehalo a brány sa začali otvárať. Nastala tlačenica, všetci zbesilo utekali dnu, tlačili sa, dostala som pár fajných kopancov či rán lakťom. Nezainteresovaný pozorovateľ sa musel zabaviť na tom, ako dav mladých ľudí zbesilo uteká do pivovaru. Esbéeskari mali kopu práce, kým udržali dav na uzde. Čo je už len ťažšie ako zadržiavať skupinu fangirls? No úprimne, byť nimi, radšej by som vyliezla na Everest a späť, ako robiť toto.
Napokon sme sa všetci nejako prebojovali cez milión rôznych kontrol, ďalších esbéeskarov, či náhodou nemáme bombu vo vrecku alebo mačetu za opaskom, až do koncertovej haly. Vyzerala super, ale predsa len mala chybu - teplotu. Občas tam bolo neznesiteľne horúco. Ale, you know, not as hot as Troye.
Dav čakal a čakal na predskokanku, teda nórsku speváčku Astrid S. Napokon za búrlivého potlesku prišla v Adidas súprave, zlatá a dobre naladená - avšak oznámila nám, že sa žiaľ necíti dobre, tak to skráti na tri pesničky. Boli skvelé, navodila mega atmosféru a roztancovala publikum. Ako to, že som predtým o nej nepočula?! Bola úžasná a už po pár minútach som ju začala zbožňovať. Napokon Astrid opustila pódium a opäť nás nechala vo vytržení čakať, tentoraz na Troyeho.
Čakanie ma nebavilo, prešľapovala som z miesta na miesto, nazerala babe predo mnou do instagramu, ďalšej vedľa mňa do fanfiction a počúvala rakúšanov, ako si v nemčine nadávajú. Teda, aspoň to tak znelo. Aj keď celá nemčina znie ako jedna veľká nadávka. Z (ne)činnosti ma vyrušili prvé tóny dema BITE, čo spôsobilo môjmu srdcu takmer infarkt a vtedy sa dav zbláznil. Začal kričať, skákať, skandovať, a na pódium pustili hmlu. Zasvietila na červeno, zhasla. A keď sa zase rozsvietilo, v hmle stála silueta. Silueta Troyeho Sivana. Potom tá silueta vyšla z hmly a začala spievať. Vtedy som už silne pochybovala, že by sa záchranári prepchali cez dav. 

Bola to úžasná show. Pohral sa s hmlou, svetlami a teatrálnymi efektami, ktoré dav fangirls a fanboys privádzali do nepríčetnosti. Nezaspieval JEDINÝ falošný tón, všetko bolo dokonalé, a aj ako človek na mňa zapôsobil skvelo - milý, pozorný a vtipný. Páčilo sa mi, že sa s nami tak veľa rozprával - o tom, ako je tu teplo, o sebe, aké sme super atraktívne publikum, dokonca nás ostriekal vodou z pištole!
Show pokračovala. Radosť sa stupňovala. Nekonečne som si to užívala, dokonca som mohla spievať, lebo ma cez hluk nikto nepočul. Každý tancoval, mával rukami, výskal, skákal. Každou jednou pesničkou som sa cítila slobodnejšie a odviazanejšie, bola som šťastná, nekonečne, že tam môžem byť. Chcela som, aby sa ten moment nikdy neskončil, trval navždy a ja som mohla mať naďalej euforický pocit, že niekam patrím, tancovať, nahrávať, mávať, spievať, strácať sa v hmle a splynúť s davom, neskutočným, všetci vtedy boli jeden a záležalo len na jednej osobe.

Každá pesnička bola niečím špecifická. Pri SUBURBIA všetci vytiahli popísané papiere (My suburbia is Slovakia), pri TALK ME DOWN všetci vytiahli svetlá, COOL bolo cool, no a YOUTH... neuveriteľné. (TU je video. Lepšie som nenašla a ani nie je moje, ale - oh my god. Počkajte do 2:36.) Dobre, to som si asi najviac užila, len škoda, že to bolo posledné. Moje nadšenie sa vtedy vystupňovalo a totálne explodovalo, keď začalo demo. Pretože: prečo by sme sa mali hanbiť za to, že sme mladí? Prečo by sme sa mali krotiť, držať na uzde a robiť, čo sa nám prikáže? My youth is yours! Patrí k mojim najobľúbenejším a tak hrozne som nechcela, aby sa koncert skončil. Ale skončil, s čím by som sa hádam mohla po dvoch týždňoch konečne zmieriť. 
Tak som ohluchnutá vyšla z pivárne, ako vo sne. Tento koncert určite patrí k najlepším zážitkom môjho života; bolo to úžasné, atmosféra, ľudia, hudba, Troye... Bola som zároveň aj našťastnejšia a najsmutnejšia, po dlhej dobe mi bolo úplne úžasne. Keby sa dal zastaviť čas, urobím to práve vtedy.

Na záver sa ospravedlňujem za kvalitu fotiek, fotené boli mobilom a nestáli sme tak blízko aby mohli byť úplne ostré, plus fejsbuk ich zdemoloval ešte viac. Ich autorom som ja + moja sestra, okrem teda poslednej fotky, ktorú odfotil neznámy šťastlivec, ktorý stál blízko. Nech žijú koncerty!
Ach, ešte stále mám zimomriavky.

6 komentárov:

  1. Ani nevieš ako ti závidím. On, Melanie Martinez a Halsey sú moji obľúbený umelci a achh.... ja som tak strašne chcela ísť. No aspoň pomocou tvojho článku som mala malý kkúsok z koncertu :)


    booklovers-world.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Viem si predstaviť, sama neviem uveriť svojmu šťastiu, že som sa tam dostala :D Ďakujem za komentár. :)

      Odstrániť
  2. Jasné, nabudúce ťa beriem :D Ďakujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Najviac sa mi na tomto článku aj tak páči to, ako si opísala fangirl. Proste top! :D a fotky sú náhodou super :) btw.hrozne ti závidím, aj keď ho nemám rada. Závidím ti tú spomienku a radosť, ktorú nadobúdaš pri pomyslení na koncert :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Najviac sa mi na tomto článku aj tak páči to, ako si opísala fangirl. Proste top! :D a fotky sú náhodou super :) btw.hrozne ti závidím, aj keď ho nemám rada. Závidím ti tú spomienku a radosť, ktorú nadobúdaš pri pomyslení na koncert :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Wauuuu, to musel byť zážitok! :)
    Ja Troya sledujem asi len nejaké 2 mesiace, ale je mi veľmi sympatický a byť na jeho koncerte je sen! :) A ten opis tvojich pocitov je naozaj top! ♥ Pri čítaní som sa cítila ako keby som tam bola s tebou :))

    OdpovedaťOdstrániť

Followers

Share my post on facebook!

Follow The Author