O tom, ako pochopila Zonia, že poézia jej vlastne vonia

By: bbrbck on streda, mája 25, 2016

Share it Please

Tweet

Zdravím. Áno, začala som čítať básničky!

Trochu ironické, pretože odkedy som sa naučila čítať, tak som ich neznášala. Na hodinách literatúry sme ich mávali v učebniciach, nebavili ma, načo v nich hľadať skryté významy a zabíjať čas niečím, čo nemá dej? Chcela som čítať príbehy, nie nejaký nezmyselný zrýmovaný text! Ok, je pravda, že ani dnes sa mi veľmi nepáčia tie, čo sú v učebniciach. Vždy vyberú nejakú trojstranovú suchú "klasiku", ktorá nemá grády. Anyway, nechytili ma, a až pár mesiacov dozadu nastal obrat.

Bola som u doktorky, čakala som v čakárni a v rukách som mala Steblá trávy od Whitmana (v angličtine) a snažila sa začítať. Vedľa mňa sedela nejaká žena, mohla mať tak tridsať a nazerala, čo čítam. Povedala som jej, že Whitmana a ona sa okamžite nadchla a rozprávala mi o tom, ako ho spolu s inými básnikmi čítavala, keď bola mladá a študovala literatúru. Vyzerala síce unavene, ale sympaticky a milo, navyše bola taká zapálená pre vec, nesmierne dobre sa mi s ňou rozprávalo. Povedala mi, že má dieťa a manžela, a že jej chýba mladosť. Zasnene rozprávala o básnikoch, knihách a literatúre. A povedala aj, že si mám všade nosiť so sebou zápisník a zapisovať svoje básne. Usmiala som sa na ňu a sľúbila jej to. A ona sa usmiala späť a zavreli sa za ňou dvere ordinácie. Zvláštne. Prosím, viac takýchto náhod?

Myslím, že práve toto bol zlomový bod, odkedy som poéziu skutočne začala chcieť čítať. Začala som pociťovať typický smäd a zvedavosť pre niečo nové, verila som, že neskončím na vlnách sklamania.

Veľa som o tom rozmýšľala a napokon som si cez Book Depository som si len tak, bez rozmyslu objednala Cummingsa, 100 Selected Poems. Pretože Whitman sa mi zdal na začiatok príliš. Neviem, prečo som to urobila; mala som z toho dobrý pocit. Keď kniha prišla (po asi troch týždňoch, uh), ihneď som sa do toho pustila. A ostala som uchvátená. Neskutočne.

Ako dokázal do pár riadkov vložiť toľko pocitov? Vyzerá to lajdácky, kadejako (ne)zrýmované, občas absurdné, ale predsa... Nedokázala som odtrhnúť zrak. Tenučká knižka a čo všetko obsahuje? E. E. Cummings zjavne vie, ako sa píšu básničky. Nepotreboval veľa písmen, slov a strán, dokonca ani rýmy na to, aby vyjadril, čo chcel, vytiahol z vás vaše pocity a zrazu všetko napísané dávalo zmysel.

Často to hraničilo z nezmyselnosťou, ale žiadna báseň predsa nebola bezo zmyslu.

Vyzeral, akoby písal len tak nedbanlivo, a predsa žiadna báseň nebola nedbanlivá.

Občas to znelo, že nepíše vážne, ale nič nebolo vážnejšie, ako téma básní.

Vyzeral, že nebásnil. Ale básnil. A snil.

Cummingsove (chudák, čo to má za priezvisko?) básne boli väčšinou o láske, slobode a (ne)šťastí. Vysmieval sa osudu do očí, smútil, spomínal, a to všetko vkladal do veršov. A ja som sedela, čítala jednu báseň za druhou dokola a vyvaľovala oči. Nie je ľahké čítať básne, a hlavne v cudzom jazyku; vyžaduje si to plné sústredenie, inak vám ujde pointa. Teda, aspoň mne sa to stávalo. Preto som každú prečítala tak stokrát, a zakaždým mi ukázala niečo nové. Preto túto zbierku hodnotím piatimi hviezdičkami z piatich, a určite som s Cummingsom neskončila. Momentálne zháňam pre zmenu po slovensky jeho zbierku Tulipány a komíny. Ak by ste vedeli, kde ju zohnať, viete kam napísať. :)

Po Cummingsovi sa moja zbierka rozrástla o ďalších pár,  Edgara Allana Poe-a (Havran a jiné básně), či elektronické knihy, ako zbierky Sylvie Plath a W.B. Yeatsa. Zatiaľ som s ich čítaním moc nepokročila, ale určite sa do nich čoskoro pustím. A jedno odporúčanie nakoniec: neškatuľkujte si poéziu ako najnudnejší žáner literatúry. Nebojte sa jej. Čítajte!

but i come with a dream
in my eyes tonight,
and knock with a rose
at the hopeless gate
of your heart