streda 25. mája 2016

O tom, ako pochopila Zonia, že poézia jej vlastne vonia

Share it Please
Zdravím. Áno, začala som čítať básničky!
Trochu ironické, pretože odkedy som sa naučila čítať, tak som ich neznášala. Na hodinách literatúry sme ich mávali v učebniciach, nebavili ma, načo v nich hľadať skryté významy a zabíjať čas niečím, čo nemá dej? Chcela som čítať príbehy, nie nejaký nezmyselný zrýmovaný text! Ok, je pravda, že ani dnes sa mi veľmi nepáčia tie, čo sú v učebniciach. Vždy vyberú nejakú trojstranovú suchú "klasiku", ktorá nemá grády. Anyway, nechytili ma, a až pár mesiacov dozadu nastal obrat.

Bola som u doktorky, čakala som v čakárni a v rukách som mala Steblá trávy od Whitmana (v angličtine) a snažila sa začítať. Vedľa mňa sedela nejaká žena, mohla mať tak tridsať a nazerala, čo čítam. Povedala som jej, že Whitmana a ona sa okamžite nadchla a rozprávala mi o tom, ako ho spolu s inými básnikmi čítavala, keď bola mladá a študovala literatúru. Vyzerala síce unavene, ale sympaticky a milo, navyše bola taká zapálená pre vec, nesmierne dobre sa mi s ňou rozprávalo. Povedala mi, že má dieťa a manžela, a že jej chýba mladosť. Zasnene rozprávala o básnikoch, knihách a literatúre. A povedala aj, že si mám všade nosiť so sebou zápisník a zapisovať svoje básne. Usmiala som sa na ňu a sľúbila jej to. A ona sa usmiala späť a zavreli sa za ňou dvere ordinácie. Zvláštne. Prosím, viac takýchto náhod?

Myslím, že práve toto bol zlomový bod, odkedy som poéziu skutočne začala chcieť čítať. Začala som pociťovať typický smäd a zvedavosť pre niečo nové, verila som, že neskončím na vlnách sklamania.

Veľa som o tom rozmýšľala a napokon som si cez Book Depository som si len tak, bez rozmyslu objednala Cummingsa, 100 Selected Poems. Pretože Whitman sa mi zdal na začiatok príliš. Neviem, prečo som to urobila; mala som z toho dobrý pocit. Keď kniha prišla (po asi troch týždňoch, uh), ihneď som sa do toho pustila. A ostala som uchvátená. Neskutočne.

Ako dokázal do pár riadkov vložiť toľko pocitov? Vyzerá to lajdácky, kadejako (ne)zrýmované, občas absurdné, ale predsa... Nedokázala som odtrhnúť zrak. Tenučká knižka a čo všetko obsahuje? E. E. Cummings zjavne vie, ako sa píšu básničky. Nepotreboval veľa písmen, slov a strán, dokonca ani rýmy na to, aby vyjadril, čo chcel, vytiahol z vás vaše pocity a zrazu všetko napísané dávalo zmysel.
Často to hraničilo z nezmyselnosťou, ale žiadna báseň predsa nebola bezo zmyslu.
Vyzeral, akoby písal len tak nedbanlivo, a predsa žiadna báseň nebola nedbanlivá.
Občas to znelo, že nepíše vážne, ale nič nebolo vážnejšie, ako téma básní.
Vyzeral, že nebásnil. Ale básnil. A snil.
Cummingsove (chudák, čo to má za priezvisko?) básne boli väčšinou o láske, slobode a (ne)šťastí. Vysmieval sa osudu do očí, smútil, spomínal, a to všetko vkladal do veršov. A ja som sedela, čítala jednu báseň za druhou dokola a vyvaľovala oči. Nie je ľahké čítať básne, a hlavne v cudzom jazyku; vyžaduje si to plné sústredenie, inak vám ujde pointa. Teda, aspoň mne sa to stávalo. Preto som každú prečítala tak stokrát, a zakaždým mi ukázala niečo nové. Preto túto zbierku hodnotím piatimi hviezdičkami z piatich, a určite som s Cummingsom neskončila. Momentálne zháňam pre zmenu po slovensky jeho zbierku Tulipány a komíny. Ak by ste vedeli, kde ju zohnať, viete kam napísať. :)
Po Cummingsovi sa moja zbierka rozrástla o ďalších pár,  Edgara Allana Poe-a (Havran a jiné básně), či elektronické knihy, ako zbierky Sylvie Plath a W.B. Yeatsa. Zatiaľ som s ich čítaním moc nepokročila, ale určite sa do nich čoskoro pustím. A jedno odporúčanie nakoniec: neškatuľkujte si poéziu ako najnudnejší žáner literatúry. Nebojte sa jej. Čítajte!

but i come with a dream
in my eyes tonight,
and knock with a rose
at the hopeless gate
of your heart

10 komentárov:

  1. Do slova a do písmena súhlasím.
    Čo proti poézii všetci mladí majú? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak tak, čo všetci proti nej majú? :D Najmä ten typ ako som bola aj ja, že čítali z donútenia tie básničky z učebníc a myslia si, že majú presnú predstavu, čo poézia obnáša :D

      Odstrániť
  2. Ja dávam poézii opakovane šancu a ona ma opakovane nenadchýňa. Snáď až na Havrana, ale tiež záleží od toho, kto ho preložil. Raz som mala v rukách knižku so snáď asi šestnástimi prekladmi a nie všetky ma zaujali.
    Každopádne, siahla som už po všelijakých básniach, od našincov po cudzincov, od krátkych až po dlhé, romantické, filozofické i bežné... ale svojho favorita som stále nenašla. A najmä im nerozumiem, nechápem, prečo to ten autor hovorí vo veršoch, ja potrebujem súvislý príbeh. Básne proste nie sú pre každého. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne, dosť to záleží od prekladu, preto to radšej neriskujem a väčšinu čítam v angličtine :D
      Máš pravdu, básne nie sú pre každého, a nerozumie im každý, moje okolie má k tomu podobný postoj :)

      Odstrániť
  3. Mám to stejně :) Dřív jsem třeba dokázala psát o čemkoliv, ale rým mě nenapadal ani jeden. A teď? Docela si píšu i básničky.. Je to krasne :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to je super, aj mne momentálne rýmy vyhovujú :) Ale predsa len, napísať dobrú báseň mi nepríde o nič ľahšie ako vymyslieť dobrý príbeh...

      Odstrániť
  4. Veľmi sa stotožňujem s myšlienkou "načo v nich hľadať skryté významy?", najmä čo sa týka hodín literatúry :D Lebo je rozdiel objavovať básne, ktoré sa človeku páčia, a snažiť sa pochopiť pocity autora, a skúšať trafiť do toho, čo si myslí učiteľ alebo učebnica :D
    A ľudia, ktorí dokážu o niečom takto zapálene hovoriť, sú najlepší!
    Od Cummingsa som ešte, myslím, nič nečítala, no tak o ňom píšeš... I keď neviem, či by som nazbierala odvahu na takéto básne v angličtine, predsa len, aj v slovenčine mám občas problém pochopiť :D Od Poe-a som čítala Havrana ešte kedysi dávno, no až tak ma nezaujal. Možno kebyže ho prečítam teraz, tak sa na to budem dívať inak, s odstupom času :)
    Krásne napísaný článok ^.^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne, súhlasím, tie básne čo čítať chceš sa čítajú omnoho ľahšie ako tie, ktoré musíš, lebo učiteľka povedala :D
      Nuž, sa pokus nič nedáš. :) Cummings nemá až takú ťažkú angličtinu, i keď miestami som mala problém pochopiť, veď vieš, tie staré americké poetizmy :D No zvykneš si.
      Jéj, ďakujem pekne :))

      Odstrániť
  5. Tak! Ja som zatiaľ stále ten čitateľ, ktorý básňam jednoducho nerozumie, ale myslím si, že som len nečítala tie správne a že raz sa dostanem do etapy, kedy si ich zamilujem. Predsa len, niekedy dokáže pár viet povedať viac ako rozsiahly príbeh :)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, treba v to dúfať :) Pochopiť poéziu býva pre niekoho ťažké, niekomu to však ide aj bez námahy, lebo cíti s autorom.
      Úplne súhlasím :)

      Odstrániť

Followers

Share my post on facebook!

Follow The Author