utorok 22. decembra 2015

O spoločnosti, feminizme, ideáloch aneb čo so mnou robí revolucionárska nálada

Už ma nebaví sa na nič hrať. Nebaví ma meniť sa kvôli spoločnosti a snažiť sa byť podľa predstáv a ideálov ostatných ľudí. Nebaví ma neustále sa iba prispôsobovať tomu, čo zo mňa chcú mať druhí a utláčať do úzadia svoju pravú osobnosť, chcem zrušiť tie masky, ktoré používam iba preto, aby boli konečne so mnou spokojní.
Čo to s nami robí spoločnosť? Poznáme vlastne skutočne niekoho z jeho hĺbky, nie len po mene? Uvedomujem si v poslednej dobe čoraz viac, že sa nenájde človek, ktorý by sa správal vo dvoch spoločnostiach a spoločenských situáciách rovnako. Otázkou ostáva: kedy je "sám sebou"? Kedy je skutočne tým, kým sa narodil, a nie tou bytosťou, ktorú z neho urobila spoločnosť?
Narážam tak trochu aj na článok, ktorý napísala nedávno Frankkie - písala aj o ženách, ktoré majú podľa spoločnosti špecifické vlastnosti a povinnosti (vraj by mali byť jemnejšie, krehkejšie, citlivejšie, milšie, schopné prejaviť city, očakáva sa od nich držať sa v úzadí, v manželstve byť tou súčasťou manželského sľubu, ktorá na seba vezme hlavnú typickú zodpovednosť - varí, upratuje, stará sa o deti... mohla by som pokračovať donekonečna). Prečo sú takto videné? Lebo to tak zariadila spoločnosť, ktorá je hlboko pohoršená každým vystúpením z radu poslušných žien. Ťahá sa to prakticky od praveku.
Muži to isté. Je daná presná predstava muža, majú byť silní, neohrození, menej citliví, odvážni a neviem čo ešte. Je takmer neakceptovateľné vidieť nejakého zástupcu mužského pohlavia, ako bojuje sám so sebou a svojimi depresiami či plačom, pretože... Muži majú byť predsa silní a emocionálne nezlomiteľní, nie?

Myšlienka feminizmu, ktorou som teraz začala, býva v spoločnosti často tabu. Alebo prípadne sa ozývajú experti výrokmi typu: ,,Za čo vy akože bojujete? Prečo by mali byť podľa vašej myšlienky ženy viac ako muži? Fuj, feministky, odpad spoločnosti!" Toto si množstvo ľudí myslí. Že myšlienka feminizmu spočíva v nadraďovaní žien nad mužov z princípu, že ženy sú v tomto svete plného sexizmu a nerovnoprávnosti vždy tie utláčané. Načo by márnili svoj čas a niečo si o feminizme najprv zistili, prv než z úst vypustia takýto výrok? Google im vždy bez hanby odpovie a hneď vám na oči vyhodí slovo EQUALITY. V preklade pre tých, ktorých anglické vedomosti nesiahajú po vyššiu úroveň, ROVNOSŤ. Lebo to je to, o čom to je. Aj muži môžu byť utláčaní, nie len ženy. Feminizmus nie je o ženách. Nie je o znevažovaní mužov a vyzdvihovania ženskosti. Je to o ženách aj o mužoch, cieľom myšlienky je dosiahnuť, aby sa chlapci nemuseli hanbiť, keď sa hrajú s bábikami, aby sa dievčatá nemuseli hanbiť, keď si chcú stavať Transformerov z lega. Myšlienka feminizmu je nepriamo akýsi pokus o ideálnu spoločnosť, kde každý môže robiť čo chce bez ohľadu na pohlavie. Bohužiaľ, v dnešnej dobe je to skôr utópia ako realita. To však ľuďom nebráni ďalej veriť a bojovať o spoločnosť, ktorá je nám všetkým, ale pomaly nás ničí. Čo iné má moc masovo meniť názory, osobnosti a správanie miliónov ľudí, aké nepísané pravidlá všetkých nútia robiť to, čo robia? A málokto má odvahu zastať, zvrtnúť sa na päte a kráčať proti davu. Zakaždým sa vám ujde pár rán a modrín od davu za to, že idete v protismere. Stojí to za to? Nenechať dav a spoločnosť, nech si s vami robí čo chce, zadupe vaše pravé "ja" a urobí vás iba predurčenou kópiou podľa dávno určenej šablóny, pretože tak je to vraj správne. Človek má v živote iba jednu najdôležitejšiu voľbu: správne alebo dobré?
Continue Reading...

sobota 12. decembra 2015

Veci, o ktorých sa oplatí písať | Strach

Prvý článok s názvom "Veci, o ktorých sa oplatí písať" bol na mojom blogu publikovaný v septembri a nájdete ho TU. Písala som o veciach, ktoré sa môžu stať v priebehu sekundy. Teraz, keď mám konečne voľno (aj keď sa cítim pod psa a pri ruke mám asi tucet papierových vreckoviek, kýcham jedna radosť), som si povedala, že by som čosi do série týchto článkov mohla napísať. Otvorila som si dvere na novej sociálnej sieti, konkrétne Asku, a bolo to fajn rozhodnutie, lebo mám konečne nejaké nápady, o čom písať. Keby ste mali hociaký nápad, návrh, otázku, môžete mi aj pod anonymom napísať SEM. :) A poďme konečne na ten strach. Otázka z Asku znela: "Co je to strach? Čeho se nejvíc bojíte? Máte nějaké až fobie? Jak se na vás strach projevuje fyzicky?"
Čo je to vlastne strach? Google ho definuje ako "an unpleasant emotion caused by the threat of danger, pain, or harm". Google má, ako inak, pravdu. I keď to vyjadril veľmi stručne; vynechal milión situácii, kedy sa strach pokúša ovládnuť ľudskú psychiku. Čo tak očakávanie z nepoznaného, človek, u ktorého to nechcete pokaziť, prekvapenia, fóbie, zmeny, všetko nové, nepoznané? Ľudia sa boja stále, i keď si to nemusia uvedomovať. Stalo sa vám niekedy, že ste boli v miestnosti, a vzduch priam až elektrizoval strachom? V nemocnicičných chodbách to tak niekedy býva; strach je uväznený medzi stenami a hneď, ako vojdete, sa vás zmocní.  Máte pocit, že vám je vlastná koža tesná a myseľ máte zahalenú nejakou hmlou, ktorej sa inak hovorí aj panika.
Aj keď teraz trochu miešam pocity úzkosti a strachu. Strach sa dá však brať ako jeden veľký pojem, ktorý zahŕňa aj úzkosť, vzrušenie, očakávanie a pod. Nemusí to vždy byť negatívne. Koľkokrát ste povedali "Bojím sa" aj v situácii, z ktorej nevyžaroval ten strach, myslený ako vyslovene negatívna emócia? Ja už mnohokrát.
Strach vo mne vyvoláva pocity bezmocnosti a nutkanie utiecť. Vziať nohy na plecia a bežať tak rýchlo a tak ďaleko, pokiaľ mi bude stačiť dych. Tento článok neviem napísať objektívne, pretože si myslím, že strach každý pociťuje inak. Niekomu sa chveje hlas, niekoho mrazí na chrbte, trasie sa, potia sa mu studené ruky, niekto to nedáva najavo. Fyzické prejavy strachu podľa mňa v dnešnej dobe nie sú až tak bežné; väčšina vie strach dobre skrývať a snaží sa nedávať to najavo. Až kým to celé nepraskne. Keby sa mi chcelo, nakreslila by som tzv. snovú anatómiu človeka v strachu. Zvonku uvoľnený postoj, možno mierne nervózny úsmev. No zvnútra by mal pichliače zapichané v hrudi, mole v žalúdku, mráz na chrbtici, silná päsť by mu stískala srdce, a tak ďalej.
Strach a ja? Teraz konečne môžem skopírovať už napísanú askovú odpoveď. Čoho sa bojím najviac? Hm, ťažko povedať. Mám mnoho prízrakov, ktoré na mňa útočia zo všetkých strán, no naučila som sa ignorovať ich a vidieť len to, čo chcem vidieť. "Riddikulus" by mi pred muklami nepomohol, či? Tak sa bránim, ako viem. Väčšinou ma dostanú, až keď som bezbranná - v noci, keď som jediná živá bytosť s otvorenými očami a prítomnou mysľou. Vždy sa im nejako podarí prešmyknúť sa mojou obranou, zbúrať múry a preniknúť priamo do centra môjho myslenia. Vtedy (našťastie) nikto nevidí moju reakciu na obrazy, ktoré sa mi premietajú v hlave ako súkromné kino. Väčšinou ide o obrazy mojich známych a blízkych, v nie zrovna tých situáciách, v ktorých by som ich chcela vidieť. Smrť, opustenie, následne moja samota sú častými výjavmi. Skorej však to odmietnutie a opustenie. To je tak či tak prijateľnejšie ako niekoho vidieť ležať v mláke krvi, uznávam.
Aha, a ešte sa bojím výťahov. Konkrétne tých starých, čo jazdia v nezrekonštruovaných panelákoch. Bojím sa staroby. Nechcem mať boľavé kĺby, ktoré ma sotva udržia na nohách, pomalú chôdzu, či tvár ako pokrčený papier, nechcem mať za sebou viac života ako pred sebou. Bojím sa usadenia a rutinného života. Každý deň to isté dokola... Bojím sa, že sa nestanem tým, kým chcem, že mi život pretečie pomedzi prsty a ja nič nestihnem a budem iba ďalším pešiakom v dave.

Ako pociťujete strach vy? Ako sa mu bránite? Aké sú vaše najväčšie fóbie?

Kam ďalej?

 
Continue Reading...

sobota 28. novembra 2015

Smrť panien | Jeffrey Eugenides

Originálny názov: The Virgin Suicides
Autor: Jeffrey Eugenides
Vydavateľstvo: Slovart
Filmové spracovanie: režírovala Sofia Coppola, rok 1999 - bez dabingu online si môžete pozrieť TU.
Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem e-shopu PreŠkoly. Knihu si môžete kúpiť TU.


ANOTÁCIA
Debutový román nositeľa Pulitzerovej ceny Jeffreyho Eugenidesa, na motívy ktorého vznikol v roku 1999 rovnomenný kultový film, rozvíja príbeh rodiny Lisbonovcov z pokojného predmestia Detroitu.
Jeho kronikármi sú muži v strednom veku, čo sa prostredníctvom spomienok snažia odhaliť tajomstvo melanchólie tejto rodiny. Všetko sa začalo jedného leta, keď Lisbonove dcéry, krásne a excentrické, jedna za druhou spáchali samovraždu. Muži, v tom čase ešte len chlapci, fascinovaní dospievajúcimi dievčatami, pozorovali ich osudy z diaľky a s odstupom času skladajú mozaiku fatálneho úpadku Lisbonovcov.
Eugenidesovo dielo Smrť panien súčasná americká literárna kritika radí medzi modernú klasiku, jeho lyrický a nadčasový príbeh transformuje a demytologizuje život americkej strednej triedy.


RECENZIA
Táto kniha ma zaujala už dávno; po prvý krát, keď kniha Smrť panien bola označená za "klasický americký debut". Dokonca bol podľa knižnej predlohy natočený aj film. Pozrela som si ho a bol ukážkovým príkladom toho, ako by sa mali robiť filmy natočené podľa knihy. Pretože bol úplne podľa knihy, vrátane replík a všetkého. 
Príbeh je vyrozprávaný skupinou mužov. Či chlapcov? Viem iba, že nikdy neboli uvedené presne mená tých, ktorí boli súčasťou skupinového rozprávača a ani počet týchto chlapcov, ktorých spájalo iba jedno: láska a nesmrteľný obdiv k piatim lisbonovským dievčatám. Therese, Mary, Bonnie, Lux a Cecilii Lisbonovým. Chlapci sa snažili poskladať dokopy skladačku o dievčatách, ku ktorým ich láska nevyhasla ani po toľkých rokoch. Lisbonovské sestry boli krásne, nezávislé, neprístupné a istým spôsobom nesmrteľné. Prečo potom, jedna po druhej, začali vedome prenikať do ríše mŕtvych? Otázka ich samovrážd je hlavnou témou tejto knihy. A nielen smrť piatoch dievčat zo zdanlivo pokojného amerického predmestia; dopodrobna rozoberá povahu tínedžerov a všetky možné dôvody, prečo chcú zmiznúť zo sveta.
Naozaj by som si mala prestať robiť očakávania predtým, než si prečítam nejakú knihu. Potom v každej recenzii píšem iba o tom, že ma kniha prekvapila, sklamala či prekonala moje očakávania. Pri Smrti panien som nevedela, čo mám vlastne očakávať. Ten názov, anotácia a všetko. Neviem vám povedať, či ma kniha sklamala. Či prekonala moje očakávania. Zasiahla úplne iné pole, ako som očakávala. Zarazila ma svojimi opismi, postavami aj úprimnosťou. Nie každá postava musí mať stopercentne odhalenú osobnosť, nemusí byť totálne unikátna a takmer až nadprirodzená. Lisbonovské sestry neboli až také neobyčajné, ako ich chlapci videli. Tí ich brali ako nestarnúce bohyne krásy, nesmrteľnosti a ako niečo, od čoho nemožno odtrhnúť zrak, pretože nikdy neprestane prekvapovať. Robili zvláštne veci, každá z nich. Odlišovali sa. Autor sa najviac venoval Lux a Cecilii, pretože práve tie dve boli rozhodujúce. Všetko začali a aj ukončili.
Čo mi na knihe vadilo, boli miestami príliš zbytočné opisy, ktoré boli niekedy šokujúce a pri ich čítaní som bola mierne zhrozená a zbytočne veľa nepotrebných mien. Obsiahle odbočky od deja boli miestami až príliš obsiahle, takže som sa na pár strán strácala. A najviac mi chýbal pohľad do hláv dievčat, pretože by som naozaj rada vedela, čo si myslia, čo skrývajú a čo bolo príčinou toho, že si dobrovoľne siahli na život. 
Inak sa mi kniha páčila. Bola taká... psychologická, zvláštna, netradične napísaná. Autor má naozaj skvelý štýl písania a po pár stranách som si naň zvykla a zapáčil sa mi. Navyše je tam veľmi veľa pekných myšlienok. Smrť panien nie je kniha, ktorá sadne každému, ale stojí za to vyskúšať. :)
 

P.S. Ak vás kniha Smrť panien zaujala a vy máte záujem prečítať si ju, ponúkam ju na predaj. Naozaj nemám miesto na knihy navyše a nejakých sa musím zbaviť. Cena je 5. Alebo, som ochotná ju vymeniť za niečo z TOHTO. V prípade záujmu napíšte komentár s mailom alebo rovno napíšte mail na officialzonia@gmail.com.

 Zaujala vás Smrť panien? Čítali ste túto knihu? Čo podľa vás môže byť príčinou častých samovrážd tínedžerov?
Continue Reading...

piatok 20. novembra 2015

O ničom a o všetkom

Už dlho som nenapísala nejaký článok, kde by som skutočne o niečom písala. Stále iba recenzie, fotky, citáty, krátke články o ničom... Tak som sa to rozhodla napraviť. Dúfam, že tento pokus neskončí v drafte ako veľká väčšina takýchto výstrelov, kedy ani neviem, o čom písať.
Môžem začať tým, čo mám nové.
Čo mám nové? Nič. Stále iba dokola to isté, nerobím takmer nič, čo by ma bavilo. K čítaniu a písaniu sa už takmer nedostanem. A ak áno, tak... z povinnosti. Kedysi som obe veci milovala; verím, že ešte stále milujem, no moje city sú hlboko pochované pod tým návalom, čo pochádza zo školy. Nikdy mi to tam tak nevadilo ako v poslednej dobe. Stále sa musím učiť, denne mávame aj dve-tri písomky, učenia až po uši, denne sa niekedy učím aj štyri či päť hodín, keď máme niečo ťažké, z čoho si nemôžem dovoliť vyletieť, tak aj viac. A väčšinou je to aj tak zbytočné. Zabíja mi to však víkendy, voľný čas, chuť do života. Načo si mám do hlavy vtĺkať naspamäť veci, ktoré v živote nikdy nevyužijem, načo mám za tými niektorými zbytočnosťami presedieť hodiny, pričom by som mohla robiť aj niečo sebe prospešné? Všetkým, aj žiakom aj učiteľom, už ide iba o známky. Študenti sa bezhlavo drvia každý nezmysel, ktorý zabudnú v sekunde čo odložia pero po dopísaní písomky, učitelia bezcitne dávajú stále viac a viac písomiek, len aby mali dosť známok na polroka. Komu tu dochádza, že máme x predmetov, nielen ten jeden, čo nás učí daný učiteľ, z čoho vyplýva, že sa musím učiť aj na ďalšie veci? Nikomu. Nikomu toto nedochádza. Celý systém je úplne prevrátený. A to ma na tom najviac štve. Akoby si už nikto neuvedomoval princíp vzdelania. Študenti by sa mali tešiť do školy, že sa dozvedia niečo zaujímavé a nové, niečo využiteľné, dostane sa im trpezlivého prístupu a tolerancie. No, to ťažko.
Pre tých, čo nevedia: som na osemročnom gymnáziu, konkrétne už piaty rok. A takto som dopadla. Nič momentálne nechcem viac ako odtiaľ vypadnúť. Jupí, už """iba""" štyri roky!
Máte radi zmeny? Ja áno. Som posadnutá zmenami. Chcem teraz zmenu viac ako čokoľvek iné. Nielen v škole. Zišla by sa kompletná zmena, od základu... Mám pocit, že sa miestami unudím k smrti. Miestami mi ide prasknúť hlava, lebo si uvedomím, koľko toho všetkého je, a je mi tesná vlastná koža. Idem z nej vyletieť. Chcem kričať z plného hrdla, pretože som tu uviazla ako v klietke. Musím preraziť mreže, nájsť hocijakú cestu von, lebo sa asi zbláznim.
Chcem opäť písať. Básničky, príbehy, hocičo; sedieť za klávesnicou a ťukať do nej, až kým ma nebolí chrbát, nebrní v prstoch a nepália oči. Keď som písavala, mala som pocit, že mi rozkvitá myseľ. Teraz sa to niekam stratilo, a ja sa chystám vydať na dobrodružnú výpravu po stopách starých kvetov, ktoré v mojej hlave už dávno zvädli. Bože, som riadne šibnutá.
Navyše ma opustili moje dve verné družné kamarátky: inšpirácia a motivácia. Ešte stále naplno prežívam ich stratu, ale niekto múdry kedysi povedal, že netreba plakať nad rozliatym mliekom. Takže, čo by som pre to mohla urobiť? No, vyvesiť po meste plagáty "Hľadajú sa dve stratené, Motivácia a  Inšpirácia, v prípade nálezu zavolajte na číslo..." asi nie, tak som sa rozhodla, že sa niekoho opýtam. Konkrétne vás. Aké články by ste radi videli na blogu? Viac/menej recenzií, nejaké hudobné tipy, niečo špeciálne, originálne, mám sa k niečomu vyjadriť a napísať názor? Prosím, povedzte. Čím originálnejšie, tým lepšie. Možno sa potom vrátia.
Pretože ani s blogom to nevyzerá moc ružovo. Totiž, na spätnej väzbe mi nikdy nejako extra nezáležalo, robím to hlavne pre seba (?), ale čitatelia sú motivácia navyše. Vždy poteší, keď vám niekto okomentuje článok, s ktorým ste si dali prácu. A nie je zrovna príjemné vidieť v rade príspevky, každý označený nápisom "Žiadne komentáre" s drobným demotivujúcim číselkom zhliadnutí, väčšinou tak pod pätnásť. Do čoho sa zarátavajú aj moje. A verte mi, tú motiváciu naozaj momentálne potrebujem. Ako som už spomínala vyššie, tú svoju som niekde zapatrošila.
Neverím, že píšem článok a chystám sa ho publikovať. Padla som na hlavu. To tá škola; má na mňa rovnaký efekt ako mesačný pobyt v blázinci a rana stoličkou do hlavy k tomu. Stáva sa zo mňa celkom schopný flegmatik.
Tiež neznášate otázku "Ako sa máš?"? Ja teda áno. Odpovedám na ňu ešte menej rada, ako keď musím babke dvestotisíckrát zopakovať, že nie som hladná. Lebo málokedy môžem s dobrým pocitom, že neklamem, niekomu povedať, že sa mám skvelo. V mojom živote síce nič materiálne a dokonca aj máločo nemateriálne chýba, no je to... divné. Akoby som to nedokázala vidieť a oceniť. Necítim sa na to, aby som hovorila, že sa mám dobre. Je to v hlave, ktorá sa mi ide rozletieť do všetkých svetových strán. Nemám sa dobre, to teraz hovorím ako fakt a nechcem pôsobiť negatívne ani ako jedenásťročné dievčatá v podporných facebookových skupinách, ktoré zdieľajú depresívne fotky a za každé tretie záhadné zlovo dávajú tri bodky, aby celému svetu ukázali, aké sú nešťastné z nešťastného zamilovania. Nehovorím, že ja som nešťastná. Nie som. No vyplýva z poznania, že nie som nešťastná, že som šťastná? Prosím, nepýtajte sa ma, ako sa mám. Táto otázka je síce zdvorilostnou frázou a tvorí základ mnohých, či už internetových, alebo normálnych rozhovorov, no ja vám na ňu neviem odpovedať. Radšej sa ma spýtajte niečo ako aká je moja obľúbená značka žehličiek. Na to vám odpoviem oveľa radšej ako na otázku ako sa mám.

Ok, posuňme sa z týchto záležitostí k niečomu veselšiemu. Dám vám sem krátky zoznam vecí, ktoré sú dobré.
1. Neverím, že niekto z vás o tom ešte nevie, lebo sme to spolu s Anet a Frankkie spomínali už asi tisíckrát; v sobotu sme robili photoshoot na tému Alice z krajiny zázrakov. Cítim sa zle, že som nečítala knihu, no mám to v pláne čoskoro napraviť. Ja som stála za fotoaparátom (Snažili sa ma vytiahnuť aj pred fotoaparát v podobe Srdcovej kráľovnej, no odmietla som. Nerada za fotím.) a Anet s Frankkie alias Alica a Klobúčnik pred fotoaparátom. Fotky som dávala na svoj fotografický blog, pretože na tomto mi blbnú fotky, hneď je všetko pretiahnuté či rozmazané (Neviete niekto náhodou, ako by som to mohla napraviť?), takže všetko nájdete TU. A ešte, ak máte záujem prečítať si zákulisné informácie, pošlem vás priamo na blogové články Anet a Frankkie. Myslím, že nemá zmysel o tom veľa písať, všetko totiž už bolo povedané. Iba toľko, že toto nebolo posledný krát, tak sa tešte aj na ďalšie.
2. Žijem. Nezrazil ma nákladiak, nevypadla som z okna, nepadol mi na hlavu kýbel so stuhnutou maltou. 
3. Som zdravá. Asi. Hádam.
4. Prišli mi z ebayu úžasné náhrdelníky a obal na telefón.
5. Mám kamarátov. To je fajn. Viac než fajn. 

Teraz taký súhrn piatich vecí, ktoré neviem.
1. Neviem, aký je môj cieľ či zmysel.
2. Neviem, čo ma baví. Baví ma vôbec čítať? Blogovať? Kresliť? Písať? Ani srnky netušia.
3. Neviem, čo chcem.
4. Neviem sa rozhodnúť, či mi chutia krovky alebo nie.
5. Neviem sa rozhodnúť v príliš mnoho veciach, a mnohé z toho sú už otázky, ktoré v mojej hlave trčia nezodpovedané mesiace. Či roky?

A naposledy, zoznam troch otázok, ktoré vám ako čitateľom (ak si to vôbec niekto číta, že) kladiem, pretože sú rozptýlené kade tade v texte, a ani Pánboh si nepamätá, čo som sa pýtala.
1. Máte radi zmeny?
2.  Aké články by ste radi videli na blogu? Viac/menej recenzií, nejaké hudobné tipy, niečo špeciálne, originálne, mám sa k niečomu vyjadriť a napísať názor? Prosím, povedzte. Čím originálnejšie, tým lepšie.
3. Je nejaká otázka, na ktorú neznášate odpovedať?


Tak, to je asi všetko. Na viac sa nezmôžem, a patrí úprimná poklona človeku, čo toto dočíta do konca. Musela som sa vypísať, je to môj spôsob, ako zo seba všetko dostanem. Nedostala som zo seba všetko, ale... Pokračovanie nabudúce. Ešte raz vďaka za prečítanie tohto dlhého, bezpointového článku o ničom.

Kam ďalej?
Continue Reading...

streda 18. novembra 2015

7 quotes II.

,,A single dream is more powerful than a thousand of realities."
-J.R.R. Tolkien

,,Moon. Lighthouses. Stars. Candles. Poems. I love them all, because they are lights in the dark."
-Liam Wilkinson

,,Some people reflect light, some deflect it, you by some miracle, seem to collect it."
-Mark. Z. Damilevski

,,Beautiful people are not just born, they are made of stardust and pain."
-Anonymous

,,Things change. And friends leave. And life doesn't stop for anybody." 
-The perks of being a wallflower, Stephen Chbosky

,,You are beautiful because you let yourself feel, and that is a brave thing indeed." 
-Shinji Moon

,,I am my problem, but also my solution."
 



Continue Reading...

nedeľa 8. novembra 2015

Staňte sa profesionálnym Tieňolovcom! | Kódex Tieňolovcov

Originálny názov: The Shadowhunter's Codex
Autorka: Cassandra Clare
Jazyk: slovenský
Vydavateľstvo: Slovart
Ďakujem veľmi pekne za recenzný výtlačok a trpezlivosť pri rýchlosti môjho čítania, ktorá kvôli hlavne školským povinnostiam výrazne klesá. Knihu si zakúpte TU, a môžete začať profesionálne fungovať v Tieňosvete!

ANOTÁCIA
Kódex Tieňolovcov je najstaršia a najznámejšia príručka pre každého nefila. Od prvého vydania v 13. storočí je Kódex najlepším priateľom každého mladého Tieňolovca. Či už potrebuje poradiť s démonským jazykom, alebo si pripomenúť, ako sa správne drží stélé, s Kódexom po ruke sa nemusí ničoho báť. V najnovšom 27. vydaní Kódex opisuje všetky oblasti života nefilov: dejiny aj zákony nášho sveta; návod ako identifikovať jeho mnohých neľudských obyvateľov; ktorým koncom stélé sa kreslí; čo je pyxis; prečo nefili nepoužívajú strelné zbrane; kde majú bosoráci ukryté svoje značky a ako ich objaviť; odkiaľ sa berie všetka svätená voda. Kódex sumarizuje mnohé učebnice geografie, histórie, mágie a zoológie v jednom peknom a prehľadnom zväzku. Všetky starobylé drevoryty a stredoveké kresby sme v najnovšom vydaní nahradili modernými ilustráciami, ktoré oslovia a zaujmú aj najhipsterskejších mladých Tieňolovcov. Toto vydanie bude už čoskoro dostupné v knižniciach Inštitútov po celom svete a v takzvaných kníhkupectvách obyčajných.

RECENZIA
Máte radi série od Cassandry Clare, Nástroje smrteľníkov či Pekelné stroje? Ja som sa veľmi potešila, keď na sa na svetlo či tmu sveta dostala informácia, že na Slovensku vyjde Kódex.
Radi sa učíte, či získavate nové informácie? Ak je vašou odpoveďou na moju otázku záporná alebo kladná, potom je Kódex pre vás to pravé. Je to vlastne niečo ako učebnica, má taký formát aj funkciu, no Tieňolovci sú zjavne v robení učebníc oveľa lepší ako obyčajní: Kódex nebol prepchatý odbornými pojmami, všelijakou zmesou zložitých slov, z ktorých sa vám až krížia oči, práve naopak: je to napísané ľahkým, zrozumiteľným štýlom, človek si to hneď lepšie zapamätá. Škoda, že takto nepíšu aj normálne učebnice, hneď by sa lepšie učilo...

Ďalším plusom boli ilustrácie, ktoré sa nachádzali na úvode každej kapitoly či na voľných stranách. Niektoré boli súčasťou pôvodného Kódexu, niektoré vytvorilo práve pero Clary Frayovej, ktorá úžasne dopĺňala knihu svojimi rôznorodými kresbami, náčrtmi a poznámkami, na ktoré jej odpisovali Jace aj Simon, čo bolo ešte lepšie. Na niektorých som sa naozaj pobavila. Všetko toto dokopy tvorilo jeden zväzok s názvom Kódex Tieňolovcov, ktorý bol fakt nádherne spracovaný, obálka, písmo, ilustrácie a všetko.
Vďaka Kódexu som sa dozvedela množstvo nových zaujímavých informácií, ktoré by sa mi zišli už pri čítaní série. Napríklad predtým som dlho nechápala rozdiel medzi Sesiou a Alianciou, druhmi démonov a pod. v Kódexe bolo zahrnuté naozaj všetko: história Tieňolovcov, upíri, vlkolaci, féri a iní Dolnosveťania, bojové techniky, zbrane, stélé, druhy démonov, ako aj pasáže o anjeloch a dokonca ste si spomedzi pestrej palety tieňoloveckých mien mohli vybrať aj nejaké pre seba. Celkom dobré, nie?

Na záver vám sem dám pár fotiek, so sestrou sme skúšali niečo ako cosplay. Moja Halloweenska maska bola Tieňolovkyňa (aké kreatívne, že), tak som si z nej urobila pokusného králika a nafotili sme pár fotiek.
Bohužiaľ, na tomto blogu mi blbne pridávanie fotiek takto priamo, takže ich môžete nájsť na tejto adrese, čo je vlastne odkaz na môj druhý fotografický blog. Dajte vedieť, ako sa vám fotky páčili. :)

Čítali ste Kódex Tieňolovcov? Máte radi série o nefiloch od Cassandry Clare?

Kam ďalej?

Moje hodnotenie: ★★★★★
Continue Reading...

streda 28. októbra 2015

Priateľstvo cez listy! | Projekt

No, dlho tu nebol nejaký projekt. Naposledy... kedy vlastne? Bolo to tak dávno, že si ani nespomínam. A dnes nečakane prišla inšpirácia na niečo nové.
Poznám viac ľudí, ktorí majú niečo proti modernej forme komunikácie - chatovaniu, facebooku, a podobne. Alebo proti tomu nemajú nič, jednoducho by radšej zvolili inú, zaujímavejšiu a už takmer zabudnutú formu komunikácie - listy. A z akého dôvodu? Je to osobnejšie, viac sa toho takouto formou dozvedia, je to niečo iné, niečo nepoužívané. Je to predsa len iné, držať v ruke atramentom napísaný list ako odpisovať na jednoduchú správu cez mobil.
Neviem, či niečo takéto už niekto robil alebo nie. Dúfam, že sa nazbiera čo najviac ľudí, ochotných písať si medzi sebou listy a spoznať niekoho nového, s kým by si mohli rozumieť. Stačí vám k tomu málo, iba vyplniť jeden kratší formulár, kde uvediete nejaké základné veci ako prezývku, vek, záujmy a tak. Potom vás medzi sebou pospájam (podľa záujmov a veku, a tak ďalej), napíšem maily, dáte si adresy a môžete si začať písať. :)
Dúfam, že som nadchla čo najviac ľudí, bolo by skvelé, keby sa vás čo najviac zapojilo! Vaše osobné údaje nikde nezneužijem, sami rozhodnete, čo všetko poviete svojmu penfriend-ovi. Neskôr vás o výbere kontaktujem mailom. Tak k formuláru:

-----> FORMULÁR <-----


Dúfam, že sa vás zapojí čo najviac. Osobne ma tento nápad nadchol a verím, že nadchne aj iných! Teším sa na vaše odpovede.
P.S. Ak si vyslovene nechcete písať s niekým z ČR kvôli poštovnému, napíšte to do prázdneho políčka. Česi rovnako. Budem spájať ľudí z rovnakej krajiny.

Continue Reading...

utorok 13. októbra 2015

Dám ti aj slnko | Jandy Nelson

Originálny názov: I'll Give You The Sun
Autorka: Jandy Nelson
Originálny názov: The Queen of Tearling
Autor: Erika Johansen
Počet strán: 376
Rok vydania: 2015
Goodreads hodnotenie: 3.96
Moje hodnotenie: ★★★★☆ - See more at: http://zoniaworld.blogspot.sk/2015/09/kde-bolo-tam-bolo-bolo-raz-jedno_28.html#sthash.RdcuuDlv.dpuf
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: Slovart
Hodnotenie: ★★★★★
★★★★

ANOTÁCIA
Výnimočný príbeh od autorky románu Nebo na dosah. To pravé pre nedočkavých fanúšikov Johna Greena, Gayle Forman a Rainbow Rowell.
Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Trinásťročný Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci.
O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život.


RECENZIA
Ako len začať? Málokedy sa mi stane, že sa mi tak ťažko píšu recenzie. Že sa mi tak ťažko vyjadrujú moje pocity z knihy. Tak teda takto:
Každá kniha má podľa mňa v sebe dušu. Niečo živé, alebo horcrux, niečo, čo jej zabezpečí nesmrteľnosť, nazvite si to ako chcete. A v tých lepších prípadoch aj slávu. Dám ti aj slnko je niečím výnimočné: má viac duší, v sebe toľko života, že je prakticky nezničiteľné. Skrýva v sebe čosi, čo som si ani nevedela predstaviť. Ešte som fakt nevidela pokope toľko krásnych slovných spojení, citátov a metafor ako v tejto knihe. Nestíhala som si ich ani zapisovať.
,,Keď sa ľudia zaľúbia, šľahajú z nich plamene." 
Poznáte človeka, ktorému by ste dali aj modré z neba? Pre ktorého by ste sa vzdali oceánov, stromov, hviezd, slnka, kvetov? Pre ktorého by sa aj maliar vzdal všetkých desiatich prstov?
O tom je táto kniha. O hľadaní samého seba a spriaznených duší. Stretnúť spriaznenú dušu je ako vojsť do domu, kde ste už niekedy boli - spoznávate nábytok, obrazy na stenách, knihy na policiach, obsah zásuviek. Viete sa v ňom pohybovať aj potme, ak treba. 
Príbeh je vyrozprávaný z viac než len jedného pohľadu. Je tu zobrazený príbeh dvojčiat, ktoré väčšinu života kráčajú ruka v ruke (portrét, autoportrét: Noe sa pozerá do zrkadla a zo zrkadla naňho hľadí Jude), až kým... Sa ich cesty nerozdelia. Ale to je iba klamný dojem; ich cesty sa nikdy nerozdelia. Možno na nejakú dobu každý ide svojou zákrutou, ale nakoniec opäť nájdu spoločný smer. A hlavnou postavou už nie je Noe ani Jude, ale NoeaJude. Áno, aj o tom je táto kniha.
Dám ti aj slnko je príbeh o rodine. O priateľstve. O láske. O umení, sklamaní, zlomených srdciach a tvrdosti kameňa, do ktorého musí človek stále ryť, opracovávať, prejsť si cez bolesť a útrapy, až kým nakoniec nevytvorí takú sochu, ktorá je toho všetkého hodná.
,,Okej," povie. ,,Stromy, hviezdy, oceány."
,,A slnko, Jude."
,,No dobre," prekvapí ma. ,,Dám ti aj slnko."
Ako som už spomínala, konečná hlavná postava príbehu je NoeaJude. Má Jandy Nelson dvojča, že to tak perfektne opísala? Vedľajšie postavy sú chlapec a dievča, ktoré sú čistou náhodou dvojičky - Noe, ktorého časť príbehu sa odohráva v časoch jeho 13 a 14 rokov je umelecky nadaný, totálne šibnutý, divný a úžasný chalan, ktorý hľadá zmysel života práve vo svojich kresbách. Jeho časti ma veľmi bavili, boli zvláštne, avšak pútavo napísané, jednoducho skvelé. Druhú časť páru tvorí Jude (jej časti sú v 16 rokoch), hypochondrické a poverčivé dievča, ktoré prešlo tou najväčšou zmenou, akú si len viete predstaviť. Že aké je to žiť celý život vo vine, byť prenasledovaný dušami babky a matky, zachraňovať stále niekoho iného, pričom sami padáte? Nuž, Jude by vám o tom vedela niečo povedať. Aj jej časti ma veľmi bavili, boli také... reálnejšie.
,,Preto stále skáče? Aby sa na kratučký okamih stal sa tým, kým bol? Lebo Noemovi sa stalo to najhoršie, čo sa mu mohlo stať. Je úplne normálny. Má presne toľko koliečok, koľko treba."
Potom je tu chlapec, čo v kufri nosí galaxiu, mŕtva babka, šialený zlomený sochár, podmanivý angličan s dvojfarebnými očami. A mnoho, mnoho ďalších postáv, ktorých cesty sa navzájom prepájajú a križujú, čím vytvárajú perfektnú spleť s názvom Dám ti aj slnko.

Naozaj, naozaj krásne ďakujem vydavateľstvu Slovart, že som dostala možnosť prečítať si túto knihu ešte pred vydaním. Stálo to za to!


Čítali ste túto knihu? Páčila sa Vám?


Continue Reading...

sobota 3. októbra 2015

Ako prežiť školu | Tipy a zlepšováky

rána
  • svoj budík/mobil si položte na miesto mimo dosahu ruky, aby ste boli nútení vstať a vypnúť ho. vstaňte dostatočne skoro, ale nie príliš neskoro, aby ste sa nemuseli potom zbytočne stresovať.
  • po zobudení vypite jeden-dva poháre vody na naštartovanie organizmu, možno si dajte malý stretching.
  • na raňajky sa vyhýbajte sladkým jedlám. dajte si nejaké pečivo so zeleninou alebo musli s jogurtom, ako chcete - ale pocukrovaný croissant nie je dobrý nápad. takto nebudete hladní minimálne dve/tri hodiny a plní energie.
v škole
  • je dobré zapájať sa a pýtať sa otázky, keď niečo nechápete. nebojte sa toho, že by sa vám niekto mohol smiať; nebude. buď im to bude úplne ukradnuté alebo vám budú vďační, pretože nemali odvahu spýtať sa tú istú otázku sami. a ak sa niekto náhodou bude smiať, kašlite naňho. ste tam aby ste sa niečo naučili pre seba, nie pre nich. vždy je lepšie niečo pochopiť priamo v škole ako sa to potom bifľovať doma, nie?
  • robte si poznámky. nemusíte si zase písať každé slovo, čo učiteľka povie, ale je fajn napísať si aspoň tie základné, najdôležitejšie veci. ľahšie sa z toho učí a ak ste na strednej, neskôr sa vám to určite zíde.
  • používajte zvýrazňovače, je to dobrý spôsob ako si zapamätať veci - zvýrazníte si to a hneď vám to udrie do očí. okrem toho to pomáha pri učení a hľadaní najviac dôležitých bodov.
  • nezabúdajte jesť. nemusíte každú prestávku, ale minimálne cez obedovú. ako určite viete, váš mozog potrebuje energiu, aby ste sa dokázali sústrediť. a znižuje vám to šancu bolestí hlavy. samozrejme, týmto bodom som myslela, že si máte dať niečo aspoň trochu zdravé, nie tie nechutné polotovary, ako napríklad bagety s kilom majonézy z bufetu.
  • veľa pite. udržujte svoje telo hydratované.
  • rozprávajte sa s priateľmi. nemusíte v škole mať iba pracovnú atmosféru, každý niekedy potrebuje prestávku. škola nie je iba na učenie. a nič vás nezabaví a nezlepší vám náladu viac ako rozhovor s priateľmi.
  • otvorte si okná. s prísunom kyslíka sa koncentruje a rozmýšľa lepšie. samozrejme, pokým vonku nie je -20.
po škole
  • urobte si veci do školy hneď, ako sa vrátite domov, aby ste mali zvyšok dňa pre seba.
  • skúste si k učeniu pustiť nejakú tichú pomalú inštrumentálnu hudbu, najlepšie nejaký smutný soundtrack. vyplníte tým pozadie zvuku, a keď by bolo ticho a vy by ste sa mali učiť, váš mozog by automaticky hľadal nejaké rozptýlenie a tak by vás to stále prerušovalo pri učení a v konečnom dôsledku by ste nič nevedeli. 
  • začnite s tými najťažšími vecami, aby ste to mali rýchlo za sebou.
  • odmeňte sami seba za zvládnutie nejakej úlohy. pozrite si video na youtube, prihláste sa na nejakú sociálnu sieť, dajte si niečo dobré, prečítajte pár strán... ale po pár minútach sa zasa vráťte k učeniu.
  • na každú hodinu si minimálne prečítajte poznámky, keď treba tak ich aj poprepisujte, vždy si z toho zapamätáte aspoň minimum a nedostanete za 5, keď vás učiteľka vyvolá odpovedať. trvá to veľmi krátko a dokážete s tým zázraky. musíte svoj mozog prinútiť koncentrovať na to čo čítate a naplno vnímať, inak to nemá zmysel.
  • dajte si nejaký snack, aby ste zase získali energiu späť.
  • choďte niekam na prechádzku, von s kamarátmi (pokiaľ máte čas) alebo proste hocičo robte. pomôže vám to zrelaxovať sa a dať sa dokopy po škole (znie to hrozne, ale ja sa väčšinou musím dať dokopy :D).
  • čítajte knihu alebo počúvajte hudbu.
  • zbaľte si tašku ešte v ten večer pred vyučovaním. ušetrí vám to ráno čas a máte menšiu šancu niečo zabudnúť na stole. to isté s oblečením, jednoducho to na seba ráno hodíte a nemusíte sa bezradne prehrabávať šatníkom.

mimoškolské aktivity
  • ak máte možnosť, určite sa zapojte do nejakej mimoškolskej aktivity. rozšírite si svoje obzory, budete sa socializovať a možno spoznáte niekoho nového. a môžte rozvíjať aj svoje talenty či záujmy, ak chcete byť umelcom tak sa asi logicky prihlásite na výtvarnú, nie?
  • ale zase to s mimoškolskými aktivitami neprežeňte. je fajn byť aspoň jeden deň v týždni doma bez nijakých povinností, inak to býva časovo náročné a vyčerpávajúce. verte mi, viem o čom hovorím.

iné typy
  • buďte tak organizovaní, ako to len ide. je oveľa ľahšie učiť sa a niečo robiť, keď máte systém alebo režim.
  • pamätajte na to, že vaše (mentálne) zdravie je oveľa dôležitejšie ako vaše známky. keď neviete, kde vám hlava stojí, stále sa do niečoho naháňate, pomaly si už nepamätáte ani vlastnú adresu, dajte si pauzu. robte hocičo iné, vypustite všetko z hlavy. vždy je lepšie dať si deň napríklad voľna ako skončiť v ústave pre psychicky chorých.
  • nestresujte sa pre to, aby ste vždy mali samé jednotky. učte sa pre seba, nie pre ostatných. dôležitý je cieľ a jeho dosiahnutie - nie medzníky ako známky. ale s tým nič nenarobíme, a pre uskutočnenie cieľa je potrebné mať aspoň aké-také výsledky. taká zlá známka vie poriadne demotivovať, hlavne keď sa moríte aj dve hodiny s predmetom, ktorý vám nejde, a výsledok - ?
  • nestarajte sa veľmi o popularitu. hľadajte skorej ľudí, s ktorými si rozumiete a pomáhate si. načo zo seba robiť namysleného idiota a lá americká highschool?
  • pokúste sa vychadzať s učiteľmi a neporušovať príliš veľa pravidiel. keď vás neznáša učiteľ, nie je z toho nič dobré, opäť viem o čom hovorím. môžete byť hrdina pre triedu, ale keď vás učiteľ neznáša... fakt teda, nič moc. :D
  • zabavte sa a myslite pozitívne. skúste si zo školy spraviť niečo lepšie ako len obyčajnú mučiareň, aby ste mali aj pár dobrých spomienok.
  • porozprávajte sa s niekým, keď máte problémy alebo vnútorné boje. keď veci naberú grády, proste sa niekomu otvorte a všetko si to zhoďte z pliec. určite vám potom bude lepšie a spoločne nájdete nejaké riešenia.

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval tumblr, opäť. Ak viete, kde hľadať, je tam kopa inšpirácie. Tak na záver - dúfam, že som aspoň niekomu pomohla alebo dala pár nových typov, ktoré sa oplatí vyskúšať. :)


Continue Reading...

pondelok 28. septembra 2015

Kráľovná Tearlingu | Erika Johansen

Originálny názov: The Queen of Tearling
Autor: Erika Johansen
Počet strán: 376
Rok vydania: 2015
Goodreads hodnotenie: 3.96
Moje hodnotenie: ★★★★☆

ANOTÁCIA

V deň svojich devätnástych narodenín sa princezná Kelsea, vychovávaná vo vyhnanstve, vydá na nebezpečnú púť. Márnivá a sebecká kráľovná Elyssa je mŕtva a Kelsea musí zasadnúť na trón, ktorý jej právom patrí. Na dievča s nezvyčajnou jazvou a magickým náhrdelníkom však z každej strany striehnu nepriatelia. Urobia všetko pre to, aby zabránili jej korunovácii za vládkyňu Tearlingu. Neboja sa použiť ani najtemnejšiu mágiu. Hoci Kelsey koluje v žilách kráľovská krv, necíti sa ako vodkyňa. Nepozná svoj ľud a nevie nič o krutovláde svojej matky ani všetkých hrôzach, ktoré sa v krajine dejú.
Kelsea sa nepoddáva, no stačí jediný trúfalý čin následníčky trónu a kráľovstvo zasiahne nemilosrdná pomsta tyranskej vládkyne susedného Mortmesnu, červenej kráľovnej, obávanej čarodejnice. Až vtedy sa ukáže, komu môže Kelsea skutočne dôverovať. Mladá vládkyňa sa tak podrobí skúške ohňom, ktorá z nej spraví legendu... ak sa jej podarí ostať nažive.


RECENZIA
Do tejto knihy som šla s nízkymi očakávaniami. Sestra si ju kúpila, prečítala prvých sto strán a po tom čo povedala, že ju to nebaví, odložila knihu späť do poličky. Ja som ju potom o týždeň s malou dušičkou vytiahla a bola som pripravená nudiť sa.
Celkom chápem, že prvých sto strán sa nudila - v podstate šlo len o veľmi dlhý úvod do deja. Druhá polovica knihy však bola oveľa lepšia: rýchlejšie sa čítala, a dej naberal grády. Väčšinou to bolo písané z pohľadu hlavnej postavy, devätnásťročnej kráľovnej Kelsei, ktorá bola mimochodom dosť dobrá - správala sa naozaj kráľovsky, bola odvážna, spravodlivá, feministická... Sem-tam sa však objavilo pár strán napísané pohľadom strážcu brány, kráľovnej inej krajiny alebo dokonca kňaza, čo sa mi páčilo, pretože keď ide o kráľovstvo, vždy je lepšie vidieť to z viacerých pohľadov. Kníh s kráľovskou tematikou som nečítala veľmi veľa a knihy s takouto tématikou sa mi páčia, a Kráľovnú Tearlingu som si z tohto uhla veľmi užila. Jediné, čo ma zarazilo bolo, že som si asi v polovici knihy uvedomila, že Kráľovná Tearlingu je vlastne dystópia. Stalo sa to pri momente, keď Kelsea opisovala obsah svojej knižnice a spomenula autorov ako je JK Rowlingová, Charles Dickens, Shakespeare... A mnoho ďalších, čo som nepoznala. A Anglicko nie je rozdelené na kráľovstvá, takže je jasné, že sa jedná o budúcnosť. Veľmi ma to prekvapilo, pretože som si skôr myslela, že to bude historické. Okrem toho sa tam nachádzalo aj pár nadprirodzených prvkov.

Postavy som si poväčšinou obľúbila, veľmi sa mi páčilo, že boli také... tajomné, každá mala svoj príbeh a históriu, ktorá stála za to. Neboli jednotvárne a boli naozaj dobre opísané.
Jednu hviezdičku som strhla za ten nudný úvod, ktorým sa každý čitateľ musel prehrýzť. Pokračovanie Kráľovnej Tearlingu - Invázia Tearlingu - by mala vyjsť už v januári 2016, takže sa máme na čo tešiť. Okrem toho sa pripravuje aj filmové spracovanie s Emmou Watson v hlavných úlohách. A čo vy? Čítali ste Kráľovnú Tearlingu? Máte radi príbehy s takouto tematikou?

Kam ďalej?
Originálny názov: The ocean on the end of the lane
Autor: Neil Gaiman

Počet strán: 186
Jazyk, v ktorom som čítala: slovenský
Vydavateľstvo: Slovart 2014
Hodnotenie: ★★
- See more at: http://zoniaworld.blogspot.sk/2015/09/vsetky-podoby-detstva-aneb-dalsi-zo.html#sthash.lJDZQcIQ.dpuf
Originálny názov: The ocean on the end of the lane
Autor: Neil Gaiman

Počet strán: 186
Jazyk, v ktorom som čítala: slovenský
Vydavateľstvo: Slovart 2014
Hodnotenie: ★★
- See more at: http://zoniaworld.blogspot.sk/2015/09/vsetky-podoby-detstva-aneb-dalsi-zo.html#sthash.lJDZQcIQ.dpuf
Continue Reading...

piatok 25. septembra 2015

10 Harry Potter faktov, na ktoré ste popri filmoch pozabudli

Taký kratší príspevok na blog, lebo v poslednej dobe ma opustila všetka kreativita a ubudlo mi chuti čítať. Nechce sa mi čítať ani ťažký román dvadsiateho storočia a ani shakespearovksý scenár na Star Wars dvojku, chcelo by to ešte niečo ďalšie. No nič, späť k článku.
Je to stručný zoznam vecí v Harry Potter filmoch, ktoré sa nezhodovali s predstavou JK. Filmy boli tiež skvelé, a aj keď na knihy nemajú - tu je desať vecí, ktoré zaregistroval každý fanúšik, ktorý prečítal knihy a videl všetky filmy.

1. Farba vlasov Luny Lovegoodovej je špinavá až tmavá blond, nie taká úplne bledá, akú má Evanna. (kniha 5, kapitola 10)

2. Lily Potterová má tmavoryšavé až červené vlasy. (kniha 1, kapitola 12)

3. Neville je blonďák, narozdiel od filmového Matta Lewisa. (JKR interview)

4. James Potter je vysoký (kniha 1, kapitola 12)  a Harry je v sedemnástich rokoch rovnako vysoký ako jeho otec (kniha 7, kapitola 34), čiže je tiež vysoký. Herec, ktorý hral Harryho - Daniel Radcliffe - má od vysokého celkom ďaleho. Napriek tomu sa Harry Potter radí medzi tých vyšších.

5. Peter Pettigrew je tučný. Teda, ešte viac tučný ako herec, ako Jo naznačila. (kniha 3, kapitola 10)

6. Severus Snape má žltkasté zuby. Niežeby Alan Rickman vyzeral, akoby práve dotočil reklamu na Orbit, ale... Proste Snape bol z tejto strany opisovaný trochu inak, Alan bol veľký fešák na Snapea. :D (kniha 3, kapitola 14)

7. Hermiona mala na plese modré šaty, nie ružové. Ale myslím, že filmovému aj knižnému Ronovi bolo úplne jedno, akej farby mala šaty, Hermiona je proste Hermiona. (kniha 4)


8. Posledná bitka Harryho a Voldemorta bola vo Veľkej sieni, nie na nádvorí. (kniha 7)

9. Knižný Ron bol vysoký, veľmi chudý a pehavý. Rupert Grint síce Rona zvládol skvele, ale chýbali mu isté... črty. (kniha 1)

10. Ginny Weasleyová je sakra úžasná. (knihy 1-7)


Čo si myslíte Vy - máte radšej knihy alebo filmové spracovanie? 

Kam ďalej:
BAZÁR - ČO VŠETKO SA MÔŽE STAŤ V PRIEBEHU SEKUNDY? - FACEBOOK
Continue Reading...

sobota 19. septembra 2015

Veci, o ktorých sa oplatí písať | Čo všetko sa môže stať v priebehu sekundy?

Usúdila som, že na mojom blogu by mohlo byť aj niečo viac ako len recenzie a fotky. Inšpirácia prišla z ničoho nič, keď som si večer náhodne googlila sprostosti. Nejako som sa dostala ku skrátenej pdf verzí knihy 642 Things to Write About - a povedala som si: čo keby som ich pár napísala na svoj blog? A prvá vec, čo je v zozname 642 vecí, je: Čo sa môže stať v priebehu sekundy?
Takto na začiatok je to podľa mňa celkom ťažká téma, ale pokúsim sa niečo zosmoliť. Nuž, tak teda poďme na to.
Čo všetko sa môže stať v priebehu sekundy?
Ako prvé mi napadlo: zamilovať sa. Nie žeby som to zažila. Napadlo mi to asi len preto, že pomerne dosť čítam a hlavnou pointou niektorých kníh bolo, že sa hrdina na prvý pohľad do niekoho zamiloval. A nestáva sa to iba v knihách; sú toho plné seriály a filmy, ktoré idealizujú lásku a pchajú vám verziu, že existuje princ na bielom koni a podobne. A koľko trvá prvý pohľad? Nuž, asi sekundu. Niekto na lásku na prvý pohľad neverí, ale ja áno. Videla som práliš veľa naivných amerických filmov, nepomôžem si. Nie z vlastnej skúsenosti, ale verím, že to tak je.
Počuli ste už niekoho povedať, že láska a nenávisť majú k sebe blízko? Nenávisť je no #2 v mojom pravdepodobne krátkom zozname, pretože mi už pomaly dochádzajú nápady zozname vecí, ktoré sa môžu udiať v priebehu jednej jedinej sekundy. Konečne sa pozrieš na človeka, ktorý na teba už nejakú dobu zazerá a pocítiš v sebe vlnu nenávisti. Mne sa to opäť nestalo, ale tento článok je čisto hypotetický a moje vety sa pohybujú v rovine "mohlo by byť" a "bolo by". Ja väčšinou človeka nezačnem nenávidieť bez nejakého dôvodu. Prečo by som aj mala? Nenávisť je príliš silná emócia.
Za sekundu môžete zmeniť na niekoho názor. Poznáte ten pocit, keď niečo už dlhšie tušíte a zrazu vás to ovalí plnou silou a vy ste úplne mimo od sklamania a neviem čoho ešte? Nikdy to už potom nie je ako predtým. Niekedy to fakt býva otázka tej jednej sekundy.

Za sekundu sa vám môže zmeniť nálada. Ste veľmi, veľmi šťastný a zrazu nastane zlom, akoby vám do žalúdka nasypali vrece ľadu. Stáva sa to najmä náladovým ľuďom a niektorým ženám v určitom čase v mesiaci, určite viete o čom hovorím.
Za sekundu vám môže hlavou prejsť sto myšlienok naraz. Za sekundu môžete prilepiť niečo sekundovým lepidlom. Za sekundu vás môže niekto zabiť. Za sekundu môžete vy niekoho zabiť. Za sekundu sa môžete na niekoho pozrieť. Za sekundu vlastne môžete stihnúť čokoľvek. Plynie sekunda za sekundou a každú sekundu niečo vykonáte, niečo, čo je neskôr súčasťou niečoho väčšieho. A každému je daný iný počet sekúnd. Nechcem tu dávať príliš deep úvahy, ale neviem ako skončiť tento článok. :D Predstavte si prosím, ako stmavne obrazovka a objaví sa tam THE END. 

A čo si myslíte Vy - Čo sa môže stať v priebehu sekundy?
Continue Reading...

streda 16. septembra 2015

7 quotes I.

,,Sometimes I think my head is so big because it is so full of dreams." 
-John Merrick

,,Another secret of the universe: Sometimes pain is like a storm that comes out of nowhere. The clearest summer could end up in a downpour, could end up in a lighting and thunder."
-Aristotle and Dante Discover the Secrets of the Universe

,,Dreams have ways of turning into nightmares."
-The Night Circus

,,He talked about he ocean between people. And how the whole point of everything is to find a shore worth swimming to."
-Simon VS the Homo Sapiens Agenda

,,It's not enought to be friendly. You have to be a friend."
-Wonder

,,I have loved the stars too fondly to be fearful of the night."
-Sarah Williams

,,You might be poor, your shoes might be broken, but your mind is a palace."
-Frank McCourt


Aký je Váš obľúbený citát? V ktorom jazyku upredňostňujete citáty - slovenskom/českom alebo anglickom?

 
Continue Reading...

sobota 5. septembra 2015

Všetky podoby detstva aneb ďalší zo zvláštnych príbehov | Oceán na konci ulice (N. Gaiman)

Originálny názov: The ocean on the end of the lane
Autor: Neil Gaiman

Počet strán: 186
Jazyk, v ktorom som čítala: slovenský
Vydavateľstvo: Slovart 2014
Hodnotenie: ★★

Ďakujem e-shopu PreŠkoly za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť TU

ANOTÁCIA
Jedného dňa, keď bol Neil Gaiman sám doma, jeho manželka práve niekde koncertovala, rozhodol sa, že si skráti čakanie a napíše pre ňu poviedku. Postupne však z poviedky vznikol román Oceán na konci ulice, v ktorom sa hlavný hrdina chystá na pohreb a vracia sa na miesta svojho detstva. Voľné chvíle pochmúrneho dňa vypĺňa potulkami po bývalom detskom kráľovstve. Vyberie sa až na samý koniec svojej ulice, kde ešte stále stojí farma Hempstockovcov, a stretne sa so starou pani Hempstockovou, matkou svojej kamarátky z detstva Lettie Hempstockovej, dá si čaj a odíde k jazierku s kačkami, ktorému Lettie hovorila oceán...

RECENZIA
Čo by som k tejto knihe napísala? Stále neviem, čo si o nej mám myslieť. Bola taká zvláštna. Zvláštnejšia než čokoľvek, čo som kedy čítala. Tu je kratší zoznam vecí, čo knihu robilo zvláštnou:
1. Hlavná postava nemala meno. 
2. Mal iba sedem rokov.
3. Bola tam blcha premenená do podoby človeka, presnejšie diabolskej opatrovateľky.
4. Diali sa tam veci, ktoré Neil nikdy nevysvetlil. Také divné a desivé veci, že som vlastne aj rada, že to nevysvetlil.
5. Oceánom bolo "obyčajné" jazierko.
6. Rodina Lettie Hempstockovej si pamätala vznik Mesiaca. A vznik tohto sveta. Boli jedni z mála, čo vedeli.
Toto je iba stručne povedané, tých divných vecí tam bolo omnoho, omnoho viac. Hlavná postava, sedemročný chlapec bez mena, sa nám najskôr predstaví ako starší muž po štyridsiatke, ktorý prišiel hľadať dávno zabudnutú farmu pri jeho starom dome. Doviedla ho tam beznádej, strach a veľa iných dôvodov, ktoré nikto, vrátane jeho samého, nepozná. Prišiel v ňom ten sedemročný chlapec, ktorý nikdy nezabudol na veci, ktoré sa diali, keď si myslel, že je neporaziteľný. Idú vám dokopy telo štyriadsiatnika a duša sedemročného chlapca dokopy? No, ak aj nie, vitajte v spisovateľskom kútiku Neila Gaimana. 
Sadá si na lavičku pri jazierko, ktoré kedysi preňho bývalo oceánom. Sedí, hľadí na hladinu a vtom sa mu všetko vráti. Kto je Lettie Hempstocková? Ako sa ocitol na farme hempstockovcov, ktorá nepozná čas?
Fajn, dosť záhadných otázok na tému príbehu. Neviem, akými ďalšími prídavnými menami by som mohla túto knihu opísať. Zvláštna. Záhadná. Miestami desivá. Pravdou však je, že ma celkom sklamala. Čakala som niečo oveľa viac, a celé ma to prekvapilo. Čakala som nejaký ľahký milý román, kde hlavný hrdina spomína na detstvo. Ha-ha, opäť som sa mierne sekla. Ale na druhej chápem, prečo je Neil Gaiman uznávaný a vychvaľovaný spisovateľ; aj keď bol Oceán na konci ulice miestami nudný, nedokázala som sa nudiť. Okrem toho, bolo tam množstvo krásnych myšlienok, pár z nich vám aj napíšem. A - ak máte radi mysteriózne, zvláštne, neopísateľné príbehy - odporúčam vám siahnuť práve po tomto. Hodnotenie bolo ťažké určiť, pretože Oceán nebol zlý, na druhej strane ani taký dobrý aby som mu dala 5*, jednoducho mi nesadol. Nakoniec som dala tri * a prišla na to, že Oceán nie je druh knihy pre mňa. 

CITÁTY Z KNIHY
,,Detské spomienky sú niekedy zahmlené a pochované pod udalosťami, ktoré sa stali neskôr, asi ako hračky zabudnuté na dne prepchatej skrine, nikdy sa však celkom nestratia."
,,Rôzni ľudia si pamätajú tie isté veci rôzne. Nenašiel by si ani dvoch, čo si ich pamätajú rovnako, nech tam už boli alebo nie. Postav sa vedľa druhého a stále bude medzi vami priepastný rozdiel."
,,V tom, aký si človek, sa nedá prejsť alebo prepadnúť."

★★


 Čítali ste Oceán na konci ulice? Máte radi záhadné príbehy?
Continue Reading...

nedeľa 30. augusta 2015

Hovoriaci lev, Narnia a iné svety | Kroniky Narnie (recenzia)

Kroniky Narnie, napísané C.S. Lewisom, sa už v 50. rokoch stali hitom medzi anglickými deťmi. Samozrejme, neskončilo to iba pri mladšej generácii , ale čoskoro si Kroniky našli aj starších fanúšikov, a to nielen v Anglicku, ale takmer všetkých krajinách na svete. Týchto sedem kníh bolo a je prirovnávaných k najklasickejším dielam literatúry ako sú napríklad Hobbit, Čierny krásavec či Malý princ. Ja osobne som sa k týmto knihám ešte nedostala (resp. nedočítala, skončila som na druhej knihe), tak som sa rozhodla zistiť, za čo Kroniky Narnie získali toľkú slávu a obdiv. Ako to dopadlo? Nuž, dočítate sa v nasledujúcich krátkych recenziách na každú zo siedmych kníh. Jediné, čo je trochu mätúce je poradie kníh: na Slovensku vyšli v dejovom časovom poradí, ale C.S. Lewis ich napísal v úplne inom poradí - ja som sa riadila tým pôvodným, takže tak napíšem aj recenziu.

Lev, šatník a čarodejnica 

Pôvodný názov: The Lion, the Witch and the Wardrobe
Počet strán: 184
Rok vydania: 1950 (UK), 2005 (SR)
,,Samozrejme, dvere úplne nezavrela, pretože vedela, že zatvárať sa v skrini (dokonca i v tej magickej) je kolosiálna hlúposť."
Mám slabosť na začiatočné knihy sérii alebo pilotné diely seriálov, ako som zistila. Táto je úplným úvodom, prvým stretnutím s Narniou. Štyria súrodenci, Peter, Susan, Edmund a Lucy idú k strýkovi na prázdniny do jeho tajomného domu - dokonca ani ich strýko nevie koľko je tam izieb a aké skrývajú tajomstvá. V jeden daždivý deň deti nemajú čo robiť a preto ich napadne niečo, čo im zmení život: čo keby sa zahrali na schovávačku? Práve vtedy Lucy z čistého zúfalstva vlezie to obrovskej skrine na kabáty a ako už všetci vieme, nie je to iba obyčajná skriňa na kabáty. A tak sa začína ich veľké dobrodružstvo. V Narnii totiž vládne zlá Čarodejnica a tá na krajinu uvrhla večnú zimu. Aslan, veľký hovoriaci lev a svoriteľ Narnie sa tam už neukázal niekoľko desiatok rokov a všetci jej obyvatelia sú zúfalí. Podarí sa štyrom Pevensieovcom zachrániť Narniu, poraziť zlú čarodejnicu a odvrátiť zimu? 
Miestami to bolo napínavé, miestami som mala dokonca pocit, že čítam rozprávku. A tá kombinácia bola pri tejto knihe skvelá, pretože som si ju nesmierne užila a vďaka nej pochopila niekoľko vecí. 1) Odvahu objavíš v tej najneočakávanejšej chvíli; 2) Nie je dôležité, či urobíš chybu, ale či ju napravíš (Však, Edmund); 3) Raz kráľom Narnie, navždy kráľom Narnie. Pozitívami tejto knihy boli ilustrácie, ktoré skvelo dopĺňali príbeh, striedanie pohľadov a ľahký štýl. Navyše sa veľmi rýchlo čítala. K negatívam môžem pripísať jedine obálku a miestami preafektované prejavy (,,Ach, môj najdrahší, drahý Aslan!"). V konečnom výsledku má však Lev, šatník a čarodejnica odo mňa 5/5*. 
★★

Princ Kaspián

Pôvodný názov: Prince Caspian
Počet strán: 200
Rok vydania: 1951 (UK), 2005 (SR)
,,Udalosti sa nikdy neopakujú dvakrát rovnako."
Štvorica detí zo „skrine na šaty“ sa opäť dostáva do Narnie – tentoraz celkom nečakane a proti svojej vôli – jednoducho ich akási mocná mágia stiahne z lavičky na železničnej stanici, kde čakali na vlak. Svoje bývalé kráľovstvo nachádzajú totálne zničené, hrad v troskách, všetko zarastené hustým lesom. Ocitli sa tam totiž o stovky, možno aj tisíce rokov neskôr. Stretnú sa s trpaslíkom, ktorý im vyrozpráva, čo sa deje a prečo tam sú.
Druhý diel série sa mi zdal slabší ako prvý. Začalo sa to úvodom do života Narnijskej siroty, princa Kaspiána, ktorý žil u svojho krutého strýka Miraza. Bolo to v dobách, kedy málokto veril v Aslana a trpaslíci, kentauri, hovoriace zvieratá a všetci pôvodní obyvatelia Narnie boli utláčaní. Princ Kaspián, neskôr kráľ Kaspián, však s pomocou Pevensieovcov (ktorí zistili, že sa do Narnie dá dostať aj inak ako cez skriňu) napravili. Ako? Dozviete sa v pokračovaní knihy Lev, šatník a čarodejnica!
Plusmi tejto knihy boli opäť ilustrácie, ideály, ukážky rôznych rozdielov medzi Narniou a obyčajným svetom a nakoniec aj iný pohľad na príbeh ako z pohľadu detí. Nepáčila sa mi však miestami zdĺhavosť, a občas to bolo nudné. V konečnom dôsledku som sa však rozhodla dať tejto knihe 4/5*. 
 ★★

Dobrodružstvá lode Ranný pútnik

Pôvodný názov: The Voyage of the Dawn Treader
Počet strán: 248
Rok vydania: 1951 (UK), 2006 (SR)
,,Zatváranie očí pred faktami je jedna z najzbabelejších vecí, čo ľudia robia."  
Peter a Susan sú už na návrat do Narnie pristarí, a tak sa cez magický obraz dostávajú iba Edmund a Lucy. Nechtiac so sebou priberú aj nepríjemného bratanca Eustacea, ktorý sa však pobytom v Narnii zmení na nepoznanie. Podobne ako predtým Edmundovi, aj jemu hrozí smrteľné nebezpečenstvo... Kráľ Kaspián spolu s myšiakom Ričipípom sa vydávajú na dobrodružnú výpravu. Jej cieľom je nájsť sedem šľachticov, ktorých strýko Miraz poslal na smrť v diaľavách.
Môžem spokojne vyhlásiť, že Ranný pútnik je najlepšia kniha série. Bola tam akurátna dávka opisov, dobrodružstva, akcie a rozhovorov. Postavy vyspeli na nepoznanie. Musím povedať, s touto knihou sa Lewis naozaj pohral a jeho fantázia sa zjavne rozbehla na plné obrátky. Loď Ranný pútnik pochodila veľa ostrovov: temný ostrov, kde ožívajú sny, ostrov, kde sú všetci neviditeľní, ostrov, kde je jazierko čo všetko, čo sa dotke jeho vody premení na číre zlato... Dokonca zavítali aj na Aslanovu zem. Táto kniha bola skvelá, mala všetko čo mala mať a všetko čo tej predchádzajúcej chýbalo a jediné, s čím nie som spokojná je opäť obálka. Prečo nemôžu urobiť nejaké nové, pekné, paperbackové vydanie? Čo sa hodnotenia týka, Ranný pútnik odo mňa má 5/5*.
★★


Strieborná stolička

Pôvodný názov: The Silver Chair
Počet strán: 240
Rok vydania: 1953 (UK), 2005 (SR)
,,Plač vie byť svojím spôsobom dobrý - kým trvá. Skôr či neskôr s ním však musíte prestať a rozhodnúť, čo bude ďalej."
V ďalšom príbehu, sa do Narnie dostáva teraz už polepšený Eustace s kamarátkou Jill Polovou, ktorá je v Narnii prvý raz a uniká do nej zo školy, v ktorej ju s tichým súhlasom učiteľského zboru šikanujú. Spoločne musia nájsť a zachrániť začarovaného Riliána, syna starého kráľa Kaspiána Desiateho, ktorý by mu rád pred smrťou odovzdal trón, no zlá mágia podsvetia mu v tom bráni.
Tento diel bol úplne prvý zo série, v ktorom sa neobjavili Pevensieovci. Avšak, už druhý krát do Narnie zavítal Eustace Scrubb a jeho kamarátka Jill Polová, ktorá mi zo začiatku liezla na nervy svojím prístupom. Ďalšia vec čo mi vadila bolo oslovovanie: strašne neznášam keď sa ľudia oslovujú priezviskami, a v Striebornej stoličke to bolo samé "Scrubb" a "Polová". Našťastie Rilián ani Kaspián priezvisko nemali. Vadil mi ešte príliš rýchly spád deja - čakala som, že vyslobodiť princa bude ťažšie a dostať sa z podzemia ešte viac. Ale prekvapilo to zvládli celkom rýchlo. A naposledy mi už tradične vadila obálka. Každá kniha má však aj svoje pozitíva a Strieborná stolička ich mala určite viac ako negatív. Objavili sa tam nové postavy a tvory - takzvaní čľachtavci, konkrétne Bahnomrač, ktorý Jill a Eustacea sprevádzal celú výpravu. Tí čľachtavci sú skvelé tvory, to vám poviem, v celej Narnii nenájdu páru! A veľmi sa mi páčilo, keď boli v podsvetí, malo to taký tajomný nádych vzrušenia. Táto kniha bola síce super, ale Rannému pútniku sa nevyrovnala. Preto som z plného počtu ubrala jednu hviezdičku.
★★

Kôň a jeho chlapec

Pôvodný názov: The Horse and his Boy
Počet strán: 235
Rok vydania: 1954 (UK), 2005 (SR)
,,Dieťa," povedal Aslan, ,,hovorím ti tvoj príbeh, nie jej. Každému poviem iba jeho vlastný príbeh."
V Kalormene, veľkej orientálnej ríši susediacej aj s Narniou, žije chlapec Šasta. Vychováva ho nevlastný otec, rybár Aršíš, a keď sa ho rozhodne predať za otroka jednému z vládnucej vrstvy tarkánov, Šasta sa rozhodne ujsť. Šťastnou náhodou má rovnaké úmysly aj tarkánov kôň s nevysloviteľným erdžaním namiesto mena, ktorého chlapec nazve Brejo. Spolu vyrazia na sever do Narnie a Arkierova. Cestou sa vďaka úteku pred skupinou rozzúrených levov stretnú s tarkánskou dievčinou Aravis, ktorá uteká do Narnie preto, lebo ju chce otec nasilu vydať za starého a mimoriadne nechutného vezíra. Oba kone, na ktorých sa deti vezú, sú hovoriace kone z Narnie, ktoré v mladosti uniesli Kalormenčania do otroctva. Ako celé putovanie skončí?
V táto kniha bola zaujímavá a iná tým, že sa väčšina deja neodohrávala v Narnii ale v blízkom Kalormene, čo je krajina púští a krutých ľudí s turbanmi a tmavou pokožkou. Čiže úplný opak Narnie. Taktiež tam nevystupovala žiadna z už známych postáv. Práve naopak, bol tam nemotorný, no šľachetný Šasta, namyslená a odvážna Aravis, hrdý hovoriaci kôň Brejo a milá kobyla Hwin. Navzájom sa sprevádzajú na nebezpečnej výprave, ktorá je úplným opakom nudných Greenových roadtripov. Táto kniha bola síce super jej dobrodružnosťou, originálnosťou a ľahkým, nenudným štýlom. Avšak niečo mi tam chýbalo. Nehovoriac o obálke, ktorá fakt nie je pekná. Na prvý pohľad sa všetky tie obálky zdajú v pohode. Ale keď sa pozriete bližšie... eh. 4/5*.

★★

Čarodejníkov synovec

Pôvodný názov: The Magician's Nephew
Počet strán: 208
Rok vydania: 1955 (UK), 2005 (SR)
,,Žiadna veľká múdrosť sa nezaobíde bez obete."
Čarodejníkov synovec je knihou, ktorá skutočne ukazuje históriu a vznik Narnie. Digory, synovec zlého čarodejníka Andrewa, s Polly sa rozhodnú preskúmať prepojené povaly radu domov - naďabia však na zakázanú miestnosť, ktorou je pracovňa strýka Andrewa. Práve tam sa nachádzajú tajomné prstene, ktorými ich strýko donúti preskúmať jeho experiment a pošle ich do iného sveta, o ktorom nikto nič nevie. Tu sa objaví aj zlá Čarodejnica, ktorá sa prvýkrát objavila v knihe Lev, šatník a čarodejnica. Digory a Polly sú neskôr svedkami vzniku krajiny menom Narnia a stretnú sa so samotným stvoriteľom Aslanom, pretože do krajiny, ktorá má sotva pár hodín, prividli zlo v podobe zlej Čarodejnice. A práve oni to musia napraviť...
Pozitívne na tejto knihe bolo, že sme sa dozvedeli o pôvode Narnie a dovysvetľovalo sa pár faktov. Spoznali sme nové postavy, nové svety, atď. Ako v každej knihe série, štýl písania bol veľmi pohodový a ľahko a rýchlo sa to čítalo. Strašne sa mi páčili ilustrácie, milujem knihy s obrázkami, špeciálne tie, kde sú tie ilustrácie pekne nakreslené. Všetky knihy Narnie som si požičala z knižnice a jedinú túto som mala v inom vydaní ako ostatné. Nepáčilo sa mi na tom, že tam bol strašný preklad, skomolené mená a časté chyby v texte. A, úprimne, ani obálka nestála za veľa. Ale vo výsledku Čarodejníkovho synovca hodnotím pozitívne a má 4/5*.

★★

Posledný boj

Pôvodný názov: The Last Battle
Počet strán: 235
Rok vydania: 1956 (UK), 2006 (SR)
,Neviete asi ani predstaviť, ako dobre znie starý vtip, keď ho zopakujete po 500-600 rokoch." 
V poslednom príbehu Kroník Narnie sa spolu s našimi hrdinami dostaneme do zázračného sveta v časoch, keď v Narnii panuje kráľ Tirián, prapredok Riliána a posledný z Kaspiánovho rodu. Jeho vlasť napadnú hordy Kalormenčanov z juhu, podporované nepriateľmi usídlenými priamo v Narnii. Schyľuje sa k poslednej bitke medzi dobrom a zlom, civilizáciou a barbarstvom...
Ťažko opísať, čo sa v tejto knihe dialo. Bolo tam toľko zvratov, prekvapení ktoré ani neboli vlastne prekvapeniami, toľko... Deja. Prečítala som to veľmi rýchlo, chcela som vedieť, ako sa to všetko skončí. Ohľadne postáv, objavili sa tam takmer úplne všetci čo doteraz - vrátane tých, čo mali byť už pred 500 rokmi narnijského času mŕtvi. Ale ten koniec... bol by to ten najväčší happy end všetkých čias, keby niet tých okolností. Nemôžem sem nič bližšie napísať, pretože by to bol ten najväčší spoiler, a to ja predsa nechcem. Takže iba toľko. Neviem ani čo sa mi (okrem obálky) nepáčilo asi nič. Naozaj, naozaj dúfam že spravia nejaké pekné nové vydania, ktoré by prilákali nových čitateľov!
★★


ZÁVER
Narnia ako séria sa mi veľmi páčila a všetkým, ktorí ju nečítali alebo prestali uprostred série ako ja, ju odporúčam dočítať, pretože to naozaj stojí za to. Pripomína to miestami rozprávku a niektorým to môže prísť detinské, ale čo je zlé na rozprávkach? 
Vypočítala som priemer hodnotení a vyšlo mi číslo 4,4*. Je to celkom dosť, nie? Ale stále sa to zaokrúhľuje na tie 4*.

★★



Čítali ste Kroniky Narnie? Máte túto sériu radi? Ako sa vám páčili filmové spracovania?
Continue Reading...

Followers

Share my post on facebook!

Follow The Author