Harry Potter Photoshoot / w. Anet

Všetko najlepšie Jo Rowlingovej (50) a Harrymu (35)! Práve pri tejto príležitosti mám - máme - pre vás spolu s Anet (Reading Books With Love) prekvapenie. Tematický Harry Potter photoshoot!
Včera sme sa prvý krát stretli a ani neviem, čo k tomu napísať. Bolo to skvelé stretnúť človeka s ktorým sa poznáte celkom dlho ale pritom sa... nepoznáte.
Spočiatku to bolo také opatrné a rozpačité, ale tento problém za nás vyriešil môj statív a samospúšť na foťáku. Lamentovali sme nad tým, ako ho rozložiť, a neskôr aj ako tam namontovať foťák. Dokonca som musela neúspešne googliť ako sa nastavuje na mojom foťáku samospúšť... Hanbím sa za seba.
Tento môj trápny moment s pomocou prútika a kníh z Potterovských štúdii v Leavensdene nejako uvoľnili našu konverzáciu a potom to už šlo voľne. Super sme sa zabavili pri vymýšľaní niektorých póz a moje obavy, že si nebudeme rozumieť sa rozplynuli. Anet bola strašne milá.
Tak a teraz k fotkám.

Áno. Vážne som si v ruksaku doniesla kladivo.

I solemnly swear I am up to no good.

Fazuľky každej chuti.

Expecto patronum!

Druhú časť fotiek môžete nájsť v článku u Anet. Som strašne nadšená z tohto nášho photoshootu a stretnutia, a teším sa na ďalšie! Toto určite nie je posledná vec, čo od náš môžete čakať. A ešte niečo... Mischief managed.

Continue Reading...

Čo sa stalo Mare Dyerovej? | Recenzia

Originálny názov: The Unbecoming of Mara Dyer (#1)
Autor: Michelle Hodkin
Počet strán: 389 
Jazyk, v ktorom som čítala: slovenský
Hodnotenie: ★★★★☆

ANOTÁCIA

Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje.

Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu...vidí aj smrť ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než sa to stane. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď si je už istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

RECENZIA

,,Bola to celkom nuda, ale ak chceš, tak ti ju požičiam." To boli slová mojej spolužiačky, keď mi knihu Čo sa stalo Mare Dyerovej? požičiavala. Urobila dobre, že mi to povedala. Čím sú moje očakávania nižšie, tým príjemnejšie ma kniha prekvapí. Vidíte? Nepriama úmernosť funguje aj mimo učebníc matematiky. Lebo som čakala presne to, čo to na začiatku bolo: typický americký YA román, so samotárskou babou čo sa práve prisťahovala a hneď v prvý deň školy spozná sexy múdreho chalana, ktorý je známy puntičkár a svoju pozornosť náhodou upriami rovno na ňu.
Áno, tak prvých päť strán som si myslela. Ale potom to prišlo. Ukázalo sa, že hra s ouijou nebola len hra. Písmená M A R A tam neboli náhodou. A doplatili na to Rachel, Jude a Claire. Marina najlepšia kamarátka, frajer a jeho sestra. Mara sa zobudila v nemocnici a nepamätala si z tej udalosti vôbec nič. Ako to, že jediná dokázala prežiť pád budovy takmer bez škrabanca, kým jej priatelia sú mŕtvi? Ako?
Po ich pohrebe sa presťahovali do Miami a celá rodina začala nový život. V tom Marinom sa však nič nezmenilo: stále mala halucinácie, paranoju, a čo najhoršie, jej starí priatelia sa jej náhodne zjavovali na rôznych miestach, najčastejšie... v zrkadlách. Mara bola názoru, že je zrelá na psychotiká; ako inak vysvetliť tie vraždy okolo nej? 
Potom sa objavil Noah. Vysoký, krásny, prešibaný, nedostupný, tajomný, neobyčajný. Zjavil sa na scéne prvý krát a BUM, bolo vám jasné, že s ani jedným niečo nie je v poriadku. Nadprirodzenosť a divnosť tejto knihy bola na vysokej úrovni, to vám môžem povedať. Ale Noah a Mara sa skvele dopĺňali, dokonca lepšie ako bolo spočiatku jasné, ale nemôžem to sem napísať lebo by to bol spoiler, a tie nie sú v recenziách veľmi populárne.
Od príbehu Mary Dyerovej som sa nemohla odtrhnúť. Bolo to na správnych miestach napínavé a tak strhujúce, že som obracala stranu za stranou a strácala pojem o čase. Jednoducho famózne. 
Musím povedať, že skvelú prácu odviedol aj prekladateľ. Predsa len nie je ľahké preložiť americký hovorový štýl do slovenského bez toho, aby to znelo afektovane a neprirodzene. Malo to ľahký štýl, nič silené, žiadne 'supiš' ani 'šťanda' tam nenájdete. Takže, ak máte radi divné strhujúce tajomné knihy, toto je pre vás to pravé!
 

UKÁŽKY 

Moje meno nie je Mara Dyerová, ale právnik mi povedal, že nejaké musím mať. Pseudonym. Čiže nom de plume, pre všetkých, ktorí sa tiež pripravujú na SAT na vysokú školu. Viem, je to divné mať nepravé meno, ale verte mi - to je momentálne to najnormálnejšie v mojom živote. Už aj to som asi prezradila priveľa. Ale nebyť tej mojej klapačky, nikto by sa nikdy nedozvedel, že sedemnásťročná baba, ktorá má rada skupinu Death Cab for Cutie, má na svedomí tie vraždy. Nikto by nevedel, že niekde žije priemerná študentka, ktorá zabila niekoľko ľudí. Ale musíte to vedieť, aby ste neboli ďalší v poradí.
Začalo sa to, keď mala Rachel narodeniny.
To je všetko, čo si pamätám.

,,Mara Dyerová" 

Čítali ste Čo sa stalo Mare Dyerovej? Máte radi záhadné príbehy?

Continue Reading...

Chorvátsko 2015 | Photo Diary

Kamenné mesto na Kornatoch

Ahojte, dnes som sa konečne odhodlala dať sem fotky, ktoré som odfotila v Chorvátsku na dovolenke - od mesta cez more až k národnému parku Kornati. Stihli sme toho oveľa viac ako v predošlé dovolenky, pretože sme si prenajali čln a po mori sa dá dostať takmer všade a za krátky čas. Plus ešte tá atmosféra, morský vietor a zvuk vĺn... A večer za západu slnka to bolo ešte krajšie. Bol to najkrajší západ slnka, čo som kedy videla: kopce sa strácali v diaľke za morom, ktoré bolo úplne pokojné a obloha mala oranžovo-červeno-žlto-modro-ružovú farbu a pôsobilo to na mňa nádherne. Ja viem, ja viem. Som strašný romantik.
Ale tá nepríjemná časť je, že sa mi niečo stalo s SD kartou a nie všetky fotky sa mi podarilo z foťáku stiahnuť. Výsledkom je trojhodinové - nekompletné - kopírovanie, pokazený jeden notebook a spálená nabíjačka, keď sa to konečne načítalo a ja som to chcela pustiť na televízor, jednoducho... Vyhodilo poistky v celom byte a notebookom je dočasný koniec.
Tak teda už nebudem obkecávať a hor sa na fotky. :) Je medzi nimi asi až príliš detailov, ale... nevadí.

Pirovac

NP Kornati

Ako sa Vám páčili fotografie? Boli ste/idete niekam na dovolenku aj Vy?

Continue Reading...

Řekni vlkům, že jsem doma | Carol Rifka Brunt

Originálny názov: Tell the Wolves I'm Home
Autor: Carol Rifka Bruntová
Počet strán:416
Jazyk, v ktorom som čítala: český
Hodnotenie: ★★★★☆
Za knihu krásne ďakujem e-shopu Preškoly. Ak vás recenzia zaujala, neváhajte a kúpte si ju TU.

 

ANOTÁCIA

Píše se rok 1987 a June Elbusové je čtrnáct. Uzavřená dívka nemá přátele, a navíc ji v poslední době trápí i odcizený vztah se starší sestrou, se kterou si dříve byly blízké. Nejraději by žila ve středověku, toulala se po lese a poslouchala vlčí vytí. Na celém světě existuje jenom jediný člověk, který jí opravdu rozumí – strýc Finn, uznávaný malíř, její důvěrník a nejlepší kamarád. Jenomže Finn zemře na záhadnou nemoc, jejíž jméno všichni jen šeptají, a dívčin svět se rázem převrátí vzhůru nohama.

Román je především příběhem o tom, jak dospět, najít vlastní identitu a vyrovnat se nejen s nejrůznějšími nečekanými situacemi, ale i ztrátami a bolestí, které přináší život. Přečtěte si, co se stane, když se zamilujete do někoho, do koho byste se zamilovat neměli. Pochopíte, že žárlivost a pocity viny dokáží zničit i to nejpevnější přátelství a někdy mají ty nejtragičtější následky.

ČO SI MYSLÍM?

Táto kniha bola niečo ako dovolenkové čítanie a bola som veľmi zvedavá, čo sa z toho vyvinie.
Bože, neviem čím začať. Toto dielo od Carol Bruntovej bolo miestami dych vyrážajúce, až tak že som bola ochotná sa ďalej škvariť v tom horku na pláži, len aby som dočítala kapitolu. Aj v tom 38° teple mi po chrbte behali zimomriavky. Nebol to ten typ knihy, ktorá je nabitá akciou a kde sa stále niečo deje - práve naopak. Ale to vôbec nevadí, pretože si úplne vystačila s opismi a rozhovormi a minulosťou postáv. Tak vás vtiahne do seba a zaútočí na vaše city, že nedokážete myslieť na nič iné. Bolo to, akoby pred vami autorka maľovala obraz a každým ťahom ste objavovali nové a nové veci, ale úplne ste to pochopili, až keď štetec urobil posledný ťah.
Schválne som použila prirovnanie s obrazom a maľovaním, pretože toho je v knihe Řekni vlkům, že jsem doma veľa. Junein strýko Finn bol totiž okrem jediného priateľa a človeka ktorý jej rozumie aj maliar. Jediná chyba bola Finnova choroba, ktorej meno si všetci vtedy iba šepkali a báli sa k nakazenému človeku čo len priblížiť. Možno viete o čom hovorím, možno nie. V každom prípade, hovorím o AIDS.
Finn bol úplne úžasný, obetavý človek, jediná nádej v Juneinom živote. Bol terčom lásky dvoch ľudí, jednej partnerskej a druhej nevhodnej - nie takej, ako by neter mala milovať svojho strýka.
Po Finnovej smrti sa títo dvaja zamilovaní ľudia stretli a vytvorili niečo nezvyčajné: viac ako priateľstvo, ktoré spájala láska k Finnovi.
June som si nevedela obľúbiť, bola neuveriteľne sebecká a taká trochu hlúpa. Nič nechápala a myslela si, že vie všetko. Utápala sa v sebaľútosti. Hovorila, že nežiarli a pritom žiarlila. Bola posadnutá stredovekom a chodievala sa do lesov hrať na stredovekú paničku. Nosila vysoké starodávne čižmy a niet divu, že nebola veľmi obľúbená. Ani medzi jej priateľmi, ani medzi čitateľmi, lebo ja som občas mala chuť ju kopnúť do hlavy. Potom tu bola jej staršia sestra Greta, ktorú som si veľmi obľúbila. Skrývala množstvo nevypovedaných tajomstiev a trochu mi pripomínala samú seba. Teda, okrem toho pitia alkoholu a váľania sa v lístí v padnapitom stave.
Jedna z najlepších postáv bol Toby - Finnov priateľ a terč nenávisti Juneinej rodiny, samozrejme okrem June. Bol to práve Toby, ku ktorému si June vytvorila vzťah, ktorý sa s obyčajným priateľstvom nedá porovnať. A to všetko vďaka Finnovi.
Jednu hviezdičku strhávam práve kvôli June, ktorá bola ako hlavná postava úplne nanič.
Takže podľa môjho ospevovania asi vidíte, že sa mi kniha veľmi páčila. Pre všetkých, ktorí hľadáte niečo na zamyslenie a bez klišoidnej romantickej zápletky, odporúčam siahnuť práve po tejto knihe.

CITÁTY/UKÁŽKY

"Možno som bola predurčená zamilovať sa do ľudí, ktorých nemôžem mať. Možno je tu niekde ešte celý sortiment pre mňa nemožných ľudí, ktorí čakajú, kým ich nájdem. Čakajú, aby som sa mohla znovu a znovu cítiť nemožne."

"To je to tajomstvo. Keď sa uistíte, že ste presne tá osoba v ktorú ste dúfali že budete, keď sa uistíte, že poznáte tých najlepších ľudí, potom vám je jedno, či zajtra zomriete."

"Mama sa na mňa pozrela sklamaným pohľadom. Ja som jej jeden sklamaný pohľad vrátila.A môj nebol iba kvôli sendviču; kvôli všetkému."

Čítali ste túto knihu alebo knihu s podobnou tematikou? Ako sa Vám páčila?

Continue Reading...